Osobný činiteľ

zahrňuje psychické i fyzické vlastnosti
človeka. Veľký význam medzi nimi má telesný rozvoj,
funkčný a zdravotný stav jedinca. Charakterové vlastnosti
môžu negatívne vplývať na tie psychické faktory, ktoré sa
spolupodieľajú na vzniku úrazov. Sú to najmä bezstarostnosť,
ľahostajnosť, ľahkomyseľnosť. nemiestna odvaha,
nepatrnosť, nedbalosť. Ďalej k nim patrí tréma, roztržitosť,
nepozornosť, nerozvážnosť, nedostatok duchaprítomnosti,
prehľadu, oneskorené vnímanie nebezpečenstva,
strach. Sčasti k nim vedie i nedostatočné zvládnutie
pohybových návykov a neskúsenosť.

Neprekvapuje

preto, že naša spoločnosť
vynakladá veľké úsilie na predchádzanie vzniku
úrazov. Úspechy v úrazovej zábrane sa však dajú dosiahnuť
len vtedy, ak všetci športovci a ľudia podieľajúci sa na
rekreačnej pohybovej aktivite budú poznať základné pravidlá
úrazovej zábrany. Pri každej rekreačnej pohybovej
aktivite musia vedieť, čo býva najčastejšou príčinou úrazov,
lebo len tak sa jej budú môcť vyhnúť. Telovýchovná
organizácia spolu so Štátnou poisťovňou registrujú všetky
úrazy, ku ktorým dochádza v športe, ako aj pri rekreačnej
pohybovej aktivite organizovanej ČSZTV. Skúmajú sa
všetky okolnosti podieľajúce sa na vzniku úrazu. Vďaka
tomu sú už vypracované okrem všeobecných pravidiel
úrazovej zábrany i špecifické pravidlá platiace pre jednotlivé
druhy športu a pohybovej aktivity. Oboznámime sa s
nimi v V. kapitole. Na tomto mieste rozoberieme len všeobecné,
najčastejšie pôsobiace činitele pri vzniku úrazu,
aby ich uvedomenie pomohlo v prevencii úrazov.

Úrazová zábrana

Úrazovosť pri športe a pohybovej aktivite sa stala vážnym
spoločenským problémom, lebo každoročne predstavuje
asi 30 % mimopracovných úrazov, čím ju radíme na
druhé miesto medzi mimopracovnými úrazmi. Vznik úrazov
pri tejto činnosti je v rozpore s jednou z hlavných úloh
športu a rekreačnej pohybovej aktivity — so zlepšovaním
zdravia, pretože úrazom sa zdravotný stav naruší. Okrem
bolesti spôsobuje úraz značné ekonomické straty. Vyradenie
dospelého z pracovného procesu stojí našu spoločnosť
za jeden pracovný deň Kčs 800. až 1.150,. V tejto sume
sú započítané nemocenské dávky náklady na liečbu
a strata v produkcii. Ešte väčšie problémy spôsobuje čiastočná
alebo úplná invalidita. Nenahraditeľné škody predstavujú
smrteľné úrazy.

Pri urýchlenom odstraňovaní únavy

po práci má veľký
význam aktívny odpočinok, správne volená rekreačná pohybová
aktivita. U ľudí prevažne psychicky pracujúcich so
sedavým zamestnaním je vhodná všestranná pohybová
aktivita miernej až strednej intenzity. Mierna pohybová
aktivita v práci nezaťažených častí organizmu sa odporúča
telesne pracujúcim. Vychádza sa pritom z poznatku SEČENOVA,
že únava jednej paže sa skôr odstráni, ak
v prestávke pracuje druhá paža. Rovnaký vzťah je i medzi
telesnou a duševnou prácou. Aktívny odpočinok sa môže
využívať v regenerácii, len ak ide o miestnu únavu. Pri celkovej
únave organizmu, najmä ak dosahuje vyšší stupeň,
treba uprednostniť pasívny odpočinok, najlepšie spánok.
V spánku dochádza ku generalizovanému útlmu, vďaka
čomu má pri odbúravaní únavy nezastupitelné miesto. Na
spánok sa musia preto vytvoriť optimálne podmienky: nesmie
ho rušiť hluk, spať sa má v dobre vyvetranej miestnosti,
teplota vzduchu nemá byť príliš vysoká. V miestnostiach
vykurovaných ústredným kúrením treba dbať na
zvlhčovanie vzduchu.

Formy masáže

sú rôzne — od klasickej ručnej masáže,
prípadne automasáže po masáže rôznymi prístrojmi alebo
vodným prúdom pod tlakom (tzv. podvodná masáž).
Efekt masáže závisí od jej intenzity a trvania. Na regeneráciu
po pohybovej činnosti sa používa upokojujúca masáž
miernej až strednej intenzity, ktorá trvá 30—45 minút.
Spravidla je celkovou masážou, ale vynecháva sa pri nej
tepanie.
Na urýchlené odstraňovanie únavy sa kombinujú viaceré
regeneračné procedúry. Po náročnejšej pohybovej aktivite
je najlepšie začať regeneračné procedúry ihneď po jej
skončení. Majú mať. ako uvádza JÁNOŠDEÁK, upokojujúci
a uvoľňujúci charakter. Po hygienickej očiste,
osviežení nápojom a ľahkým jedlom, po krátkom oddychu
sa odporúča mierne teplá sprcha, vaňa. Ešte vhodnejší
je teplý bazén, v ktorom možno 12—20 minúť ležať
a pomaly pohybovať končatinami.

Zo svetelných

a tepelných procedúr sa okrem prirodzeného
opaľovania na slnku využíva horské slnko, ultrafialové
a infračervené žiariče, prípadne zariadenia na teplovzdušný
kúpeľ.
V regenerácii, najmä v jej neskoršej fáze, sa stále častejšie
využíva sauna, ktorá pôsobí na organizmus suchým
teplým vzduchom (60—115 °C). Po začiatočnom 8—12
minútovom pobyte v saune nasleduje ochladenie. Celý
proces sa opakuje 2—3krát za sebou podľa subjektívnych
pocitov. Skončiť sa má vtedy, keď sa pobyt v saune pociťuje
ako nepríjemný. Rovnaké pravidlo platí pre ochladzovanie.
Na saunu nadväzuje ležanie v odpočivárni, prípadne
masáž. Sauna zaťaží organizmus v pomerne veľkej
miere, preto sa neodporúča hneď po náročnej pohybovej
aktivite, ale až v ďalšej fáze regenerácie, na druhý deň,
aby pobyt v saune neprehĺbil únavu. Po skončení menej
intenzívnej pohybovej aktivity sa môže kratkotrvajúca
sauna na zahriatie aplikovať ihneď.

Pohybová aktivita a vnemy

s ňou späté sú potom podstatne príjemnejším zážitkom.
Uvedieme preto niekoľko základných poznatkov o
urýchľovaní regenerácie.
Význam urýchľovania regenerácie rastie a klesá úmerne
s pohybovou aktivitou. V širšom slova zmysle možno medzi
prostriedky na urýchľovanie regenerácie zahrnúť všetko,
čo prispieva k správnemu, zdravému spôsobu života,
teda správnu výživu, denný program, spánok atď. V užšom
slova zmysle považujeme za regeneračné prostriedky
vodné, svetelné a tepelné procedúry, saunu a masáž. Využívajú
sa hneď po skončení pohybovej činnosti na uvoľnenie
a upokojenie. Po piatich hodinách od skončenia pohybovej
aktivity, v neskoršej fáze regenerácie, sa využíva
ich mierne budivá forma. Z vodných procedúr má najintenzívnejší
sedatívny účinok 15—20minútový teplý kúpeľ
vo vode teplej 37—38 °C. Upokojujúco pôsobia vlažné
a mierne kúpele od 26 do 36 °C. Na rozdiel od toho kúpeľ
vo vode 40 °C a viac pôsobí dráždivo. Na kúpele je najvhodnejší
malý bazén, v ktorom možno vykonávať ľahký
pohyb, alebo vaňa. Voda vo vani sa obohacuje vzduchom,
kyslíkom, kysličníkom uhličitým alebo rôznymi soľami.
K ďalším vodným procedúram patria sprchy, streky, vírivky.
Ich účinok závisí od teploty vody. intenzity jej prúdu
a dĺžky pôsobenia.

Regenerácia

Pri pohybovej aktivite vzniká únava, ktorej rozsah je
rôzny podľa trénovanosti organizmu a vykonanej práce.
V zásade platí, že čím je vykonaná práca väčšia, tým väčšia
únava vznikne. Odstraňovanie únavy nazývame regeneráciou.
Je to prirodzený pochod, ktorý zákonite prebieha
v organizme. V športovej praxi sa pojem regenerácia
zamieňa za jej urýchľovanie. Regenerácia sa podieľa vo
veľkej miere na dosahovaní maximálnej výkonnosti
vrcholových športovcov. Vo všeobecnosti sa uznáva, že
ďalšie zvyšovanie výkonnosti technickými prostriedkami
sa v podstate už vyčerpalo. Väčšie rezervy na zvyšovanie
výkonnosti sú v súčasnosti len v intenzifikácii tréningu.
Naplno ich využiť dovoľuje však iba urýchlená regenerácia.
Preto sa jej venuje v súčasnom športe taká veľká pozornosť.
Urýchľovanie regenerácie má svoje opodstatnenie
i v rekreačnej pohybovej aktivite, lebo rýchlejším
odbúraním únavy sa vytvoria podmienky na efektívnejšie
využitie zvyšného voľného času

Záverom

treba zdôrazniť, že pre ľudí, ktorí sa pravidelne
venujú rekreačnej pohybovej aktivite, platia rovnaké
pravidlá životosprávy ako pre ostatných. Ich dodržiavanie
musí byť však podstatne dôslednejšie. To je nakoniec jednou
z úloh rekreačnej pohybovej aktivity — priviesť ľudí
k správnemu spôsobu života, k sústavnému dodržiavaniu
správnej životosprávy.

Pohybová činnosť po vypití
akéhokoľvek množstva alkoholu je nebezpečná aj preto,
lebo spôsobuje stratu súdnosti a znižuje reakčnú schopnosť.
V dôsledku toho býva potom alkohol neraz príčinou
zranení samotného športujúceho alebo jeho súpera.
Vážne porušujú pravidlá správnej životosprávy fajčiari.
Okrem rakovinu podporujúcom účinku má fajčenie negatívny
vplyv na výkonnosť. Pri fajčení vdychovaný kysličník
uhoľnatý sa viaže na červené krvné farbivo lepšie ako
kyslík. Preto je u fajčiarov časť červeného krvného farbiva
zablokovaná a nemôže sa zúčastniť prenosu kyslíka, čo
obmedzuje možnosť podať maximálny výkon. Najvýraznejšie
sa to prejavuje vo vytrvalostnej pohybovej aktivite,
ktorú podmieňuje množstvo kyslíka dodávaného organizmu
počas zaťaženia.
Ľudia, ktorí dodržiavajú správnu životosprávu, nie sú
ani kávičkármi kofeinistami. o nemúdrom používaní
rôznych tabletiek na ovplyvnenie psychického a fyzického
stavu ani nehovoriac.

Oddych, primeraná regenerácia, má pre organizmus
a rast jeho funkčnej zdatnosti takmer rovnaký význam
ako pohybová činnosť. Okrem aktívneho oddychu, ktorým
môže byť u duševne pracujúcich napr. primeraná pohybová
aktivita, hrá veľmi významnú úlohu spánok. Pri
jeho nedostatku je správnejšie pohybovú aktivitu nevykonávať,
alebo ju časovo obmedziť.
Životosprávu narúša mnoho ľudí požívaním alkoholu.
Odhliadnuc od nebezpečenstva návyku na alkohol má nepriaznivý
vplyv na výkonnosť.

Životospráva

Základným princípom v životospráve človeka je pravidelnosť.
Ľudský organizmus si rýchlo zvykne na určitý
denný program. Ak sa však poruší, organizmus sa zmenám
ťažko prispôsobuje. Z uvedenej príčiny napr. vrcholoví
športovci trénujú v tom istom dennom čase, v ktorom
by mali pri pretekoch podať maximálny výkon. I keď
v rekreačnej pohybovej aktivite nejde o vrcholný výkon,
dodržiavanie pravidelného denného programu tu má tiež
svoj význam.
Problémy v životospráve majú najmä tí, ktorí pracujú
striedavo na smeny a ktorých pracovný čas trvá dlhšie ako
osem a pol hodiny. Vzhľadom na to, že športovať sa nemá
hneď po skončení náročnej fyzickej práce, musia sa voliť
rôzne časové termíny, ale nesmie sa pritom porušovať pravidlo
o striedaní zaťaženia a oddychu.

Vychádzame

pritom zo základného pravidla, ľahkostráviteľné
jedlo sa má konzumovať najmenej 2—3 hodiny pred pohybovou
činnosťou. Po jej ukončení ihneď uhradíme len
stratené tekutiny. Hlavné jedlo podávame najskôr po ho
dine. Raňajky ľudí. ktorí sa venujú rekreačnej pohybovej
aktivite po zamestnaní, majú byt' výdatné. Na obed je najvýhodnejšie
využívať závodné stravovanie. Hodinu po
ukončení pohybovej aktivity sa ľahko večeria. Občas robí
problémy stravovanie pri náročnom športovom výkone
trvajúcom niekedy celý deň. Tu sa odporúča v krátkych
prestávkach prijímať kašovitý teplú stravu, málo objemnú,
ale s veľkou energetickou hodnotou. Uprednostňujeme
pritom ľahkostráviteľné sacharidy, pijeme prevažne
teplé nápoje nevyvolávajúce pocit smädu.

Minerálne soli

a voda sú potrebné na látkovú premenu.
Nachádzajú sa v bunkách a v mimobunkovej tekutine organizmu.
Človek potrebuje denne prijať v strave alebo pitím
priemerne 2 litre vody a 10—15 g minerálnych solí. Pri
pohybovej aktivite sa potením stráca väčšie množstvo vody
i minerálnych solí, ktoré treba nahradiť, a to najlepšie
pitím ovocných štiav, mlieka. Všeobecne sa hovorí, že piť
má človek dovtedy, kým trvá pocit smädu. Po veľkých
stratách tekutín potením sa odporúča piť ďalej v malých
množstvách, i keď už smäd nepociťujeme. Vyhýbame sa
pritom veľmi chladným nápojom, ktoré vyvolávajú ťažkosti.
Nevhodné sú aj nápoje obohatené kysličníkom uhličitým,
lebo jeho uvoľňovanie vyvoláva pocit plnosti žalúdka.
Pri pohybovej aktivite je dôležitý časový odstup medzi
jedlom a jej vykonávaním, ďalej zloženie prijatej stravy
a správne rozloženie jej množstva v priebehu dňa.

Vitamíny

Vitamíny sú látky, ktoré organizmus bezpodmienečne
potrebuje na svoje biochemické procesy. Pri ich nedostatku
vznikajú poruchy až ochorenia. Platí to aj o ich nadbytku,
najmä ak ide o syntetické vitamíny. Táto skutočnosť
je jedným z dôvodov, prečo sa uprednostňuje dodávanie
vitamínov v prirodzenej forme potravou. Výkonnosť organizmu
najviac ovplyvňujú vitamíny A, B1, B2, C, D. E.
Väčšina z nich sa uplatňuje pri procesoch uvoľňovania
energie vo svaloch. Niektorí ľudia preceňujú význam vitamínov.
Ak sa však stravujú racionálne, prijímajú v potrave
dostatok vitamínov. Nedostatok vitamínov, ktorý je
dôsledkom nesprávneho zloženia stravy, znižuje výkonnosť;
nadmerný prívod vitamínov výkonnosť nezvyšuje.
Ak nedokážeme zaručiť správne, racionálne zloženie stravy,
podávame vitamíny po porade s lekárom. Aktuálne je
to pri maximálnom zaťažení, najmä na začiatku jari, keď
je naša strava obyčajne chudobná na vitamíny.

Tuky sú máloobjemovým zdrojom energie. Podieľajú
sa na stavbe organizmu a rozpúšťajú niektoré vitamíny.
V strave športovcov majú mimoriadny význam preto,
lebo kým 1 g bielkovín a cukrov uvoľní oxidáciou 17,2 kJ
(4,1 kcal), 1 g tukov uvoľní 38,9 kJ (9,3 kcal). Na druhej
strane si musíme uvedomiť, že získavanie energie z tukov
je menej ekonomické, lebo sa pri tom spotrebuje viac kyslíka.
Tuky dovoľujú prijať v strave športovcov dostatočné
množstvo energie bez toho, že by jej objem vzrástol na
neúnosnú mieru, ktorá by prekážala pohybu. I o tukoch
treba povedať, že ich spotreba u nás je nadmerná. Spolu
s cukrami sa podieľajú na tučnote väčšiny našich spoluobčanov.

Sacharidy

sú hlavnou energetickou látkou. Pri nadbytku
v organizme sa menia na tuky, ktoré majú podiel i na
stavbe organizmu. Pečeň a svaly uskladňujú do zásoby
približne 400 g sacharidov. Táto rezerva stačí kryť energiu
potrebnú asi na dve hodiny intenzívnej práce. Množstvo
sacharidov, ktoré musíme denne dodať organizmu, v rozhodujúcej
miere závisí od objemu a intenzity vykonávanej
svalovej práce. V racionálnej výžive majú kryť sacharidy
asi 50 % vydanej energie. V Československu konzumujeme
nadmerné množstvo cukrov preto, lebo uprednostňujeme
múčne jedlá a zemiaky.

Výživa

Pravidelne športujúci sa majú riadiť zásadami racionálnej
výživy. Pri stravovaní sa prihliada na krytie energie
spotrebovanej pri pohybovej aktivite. Pokiaľ ide o jej zloženie,
musia v nej byť zastúpené bielkoviny, sacharidy, tuky,
vitamíny, minerálne soli a voda.
Bielkoviny sú základnou stavebnou látkou, na ktorú sa
viažu aj životné pochody. Pri nedostatku bielkovín v potrave
vznikajú vážne poškodenia zdravia rovnako ako pri
ich nadbytku. Vo všeobecnosti sa odporúča prijať v potrave
1—1,2 g bielkovín na 1 kg hmotnosti tela. Mládež,
u ktorej ešte nie je ukončený rast tela, ťažko pracujúci
a športovci majú spotrebovať bielkovín viac, a to 1,5—2,0 g
na kg hmotnosti tela. Zvýšená spotreba bielkovín je najmä
u tých športovcov, v tréningu ktorých prevažuje silová
zložka. Naopak, čisto vytrvalostné pohybové aktivity potrebu
bielkovín nezvyšujú.

osaceni

Takéto vlastnosti má vlna, čiastočne i bavlna. V lete sa uprednostňujú
svetlé farby odrážajúce svetelné a infračervené
žiarenie, v zime, naopak, tmavé, ktoré ho pohlcujú.
V extrémnych poveternostných podmienkach, za chladu,
sneženia, v daždi, pri studenom vetre, oblečenie nemá
prepúšťať vzduch ani vodu. Preto sa vrchné oblečenie
napr. lyžiarov, jachtárov, bežcov a pod. vyrába z umelých
tkanín, ktoré spĺňajú tieto požiadavky. Oblečenie nesmie
obmedzovať pohyb a aj keď pri niektorých pohybových
aktivitách musí tesne priliehať, nesmie brániť odtoku žilnej
krvi z periférie, čo sa dosahuje elastickou úpravou materiálu.
Pri športovaní sa vrchný odev znečisťuje dotykom
s vonkajším prostredím, spodné oblečenie zasa potením.
Uvádza sa, že pri 10dňovom používaní spodného oblečenia
nahromadená nečistota tvorí až K) % jeho pôvodnej
hmotnosti. Preto azda ani nie je potrebné osobitne zdôvodňovať
nutnosť častej výmeny spodného i vrchného oblečenia.
Aj na tomto mieste sa treba zmieniť o zlozvyku
rozšírenom v školskej telesnej výchove. Žiaci majú cvičiť
v špeciálnom úbore a po osprchovaní sa prezliecť. Nemajú
zostávať v upotených trenírkach, dievčatá nemajú navyše
zabúdať na výmenu podprsenky.
Obuv pri pohybovej aktivite chráni nohy hlavne pred
úrazom následkom nepriaznivých poveternostných podmienok
(blato, ľad atď.). Novovyvinuté materiály pomáhajú
spĺňať tieto ciele a zlepšujú podmienky na vlastný pohyb.
Do špeciálnej obuvi sú vhodné jemné tkané ponožky,
ktoré dobre sajú pot a chránia chodidlo pred otlačením
kože a odreninami. Aj tu je najlepším materiálom
vlna alebo bavlna.

Oblečenie

pri pohybovej aktivite musí pomáhať organizmu
udržiavať optimálnu teplotu tela, chrániť ho pred
úrazom a znečistením. V teplom prostredí musí oblečenie
uľahčiť odvod tepla z organizmu, vytvorenom pri svalovej
práci, v chladnom počasí pomáha vytvorené teplo udržať.
Obe úlohy najlepšie spĺňa oblečenie z porózneho materiálu,
kde sa medzi vláknami tkaniva vytvára vzduchová izolačná vrstva, ktorá v chladnom počasí bráni stratám tepla,
v teplom počasí odvádza nadbytočné teplo z organizmu.

Keď má mať vzduch

v priestoroch na pohybovú aktivitu
potrebnú kvalitu, musia byť obklopené zeleňou, ktorá zachytáva
prašnosť. Zeleň však nesmie brániť slnečnému
žiareniu. Najlepší je les alebo park, miesta pri vodných
plochách. Pokiaľ ide o ich dostupnosť, dospelým by cesta
k nim nemala trvať dlhšie ako 20—30 minút, detské ihriská
by nemali byť vzdialené od bytu viac ako kilometer.
Najlepšie osvetlenie plôch na rekreačnú pohybovú aktivitu
je slnečné. V zime v uzatvorených priestoroch sa nahrádza
dostatočne intenzívnym umelým osvetlením, ktoré
však nesmie oslňovať. Túto požiadavku spĺňa nepriame
osvetlenie.
Ak hovoríme o prostredí na rekreačnú pohybovú aktivitu,
nemyslíme tým len vlastnú cvičebnú plochu, ale celý
komplex zariadení, pozostávajúci zo šatní, záchodov,
umyvárni,miestností na oddych atď.
Veľký dôraz treba klásť na odstraňovanie odpadkov,
najmä pri turistike a pobyte v prírode.

Jeho nevýhodou je, že po daždi je klzký a potrebuje najmenej 24hodinovú regeneračnú prestávku. Menej hodnotný
je antukový povrch, hoci má potrebnú pružnosť. Je
drsnejší ako tráva, čím sa znižuje nebezpečenstvo šmyku.
Veľmi dobre sa osvedčili aj umelé hmoty pre svoju pružnosť,
hladký, pritom však nešmykľavý povrch. Menej výhodné
sú asfaltové a betónové povrchy, lebo majú podstatne
menšiu pružnosť, čo negatívne pôsobí na pohybový
systém. Dochádza k zápalom šliach a okostice, pri náročnejších
dopadoch aj k poškodeniu chrupiek v kĺboch. Povrchy
z piesku a hliny sú zas prašné, pri zlom odvodnení i
klzké. Úplne nevyhovujúce sú štrkové a škvarové povrchy
pre svoju prašnosť, drsnosť a nebezpečenstvo zranení pri
pádoch.