Stolný tenis

Relatívne malé materiálne a priestorové nároky viedli
k tomu, že sa stolný tenis stal masovou pohybovou aktivitou
najmä našej mládeže. Hra sa v uzatvorených priestoroch,
resp. vonku, ale len za bezvetria pri primeranej
teplote. Najhoršie je, keď sa hrá v malých zadymených
miestnostiach, kde ani dlážka nebýva bezprašná. Proti takejto
vybavenosti musia protestovať všetci zainteresovaní.
Stolný tenis je po kondičnej stránke nenáročnou športovou
hrou. Jej prostredníctvom si hráči vypestovávajú najmä
špeciálne pohybové schopnosti, ako aj morálne a vôľové
vlastnosti. Samotná hra vo väčšej miere rozvíja len reakčnú
schopnosť, jej rýchlosť a koordináciu, v menšej
miere pri dlhotrvajúcej hre i vytrvalostné schopnosti. Na
rýchlosť pohybov vplýva aj sila svalstva dolných končatín.
Uvedené adaptačné zmeny podmieňuje skutočnosť, že sa
hráč pohybuje prevažne len na pomerne malej ploche.
Trvanie hry nie je časovo obmedzené, ak sa hrá na počet
víťazných setov. Stolní tenisti vo vedomí, že samotná hra
len málo pôsobí na získanie vysokej funkčnej zdatnosti,
využívajú na jej zlepšenie doplnkové aktivity. Vytvárajú
si tým lepšie predpoklady na zvýšenie špecifickej funkčnej
zdatnosti, a tým aj na zvýšenie výkonnosti. Vďaka tomu
sa vrcholoví hráči stolného tenisu svojimi funkčnými parametrami
najviac približujú bežcom na stredné vzdialenosti.
Stolnotenisová hra sama osebe to neumožní, o čom
svedčia i telemetrické sledovania frekvencie pulzu hráčov
pri stretnutí. Nami zaznamenané frekvencie pulzu viacerých
vrcholových hráčov pri rozcvičení a nasledujúcej
trojsetovej hre sa najčastejšie pohybovali medzi 100 až
160 . min1. Obdobné frekvencie popisuje HOLLMANN.
SELIGER uvádza hodnoty okolo 110. min1.
Všestranná herná pohybová aktivita s malými nárokmi
na funkčnú pripravenosť prispieva k masovému rozšíreniu
stolného tenisu a] ako doplnkovej činnosti mládeže i dospelých.
Samotná stolnotenisová hra nemá dostatočné
podnety, ktoré by mohli spolupôsobiť proti nedostatku vytrvalostnej
pohybovej aktivity v prevencii srdcovocievnych
ochorení. Ak má byť stolný tenis prínosom i v tomto
smere, musí sa hra dopĺňať inou vytrvalostnou aktivitou.
Platí to aj o rekreačnom stolnom tenise. Najčastejšie sú to
okrem gymnastiky vytrvalostné behy. Iní dávajú prednosť
plávaniu, ktoré po náročnej hre urýchľuje regeneráciu
svalov dolných končatín. I keď je obava z jednostranného
zaťaženia hornej končatiny stolného tenistu neopodstatnená
(malá hmotnosť rakety), priamivé gymnastické cvičenia môžu len prispieť k správnemu držaniu tela mládeže.
Úrazovosť v stolnom tenise je minimálna. V rozbore
úrazov bol čo do počtu stolný tenis s 0.06 úrazmi na 100
hráčov medzi športmi až na 43. mieste. Z úrazov sa uvádzajú
podvrtnutia členkového kĺbu, odreniny a zmliaždeniny
pri pádoch na nevhodnej podlahe.
V úrazovej zábrane treba prihliadať na tieto špecifické
protiúrazové opatrenia:
— okolo stola musí byť dostatočne veľký voľný priestor.
— dbať treba na hygienu ovzdušia a stav dlážky.
— hrať sa má v športovej obuvi s nekĺzavou podrážkou.

Lední hokej

Výkon ovplyvňuje
v značnej miere psychický stav hráčov. Hokejisti musia
byt duchaprítomní, smelí, musia mat dobrý postreh. Počas
jedného striedania najazdí hokejista v priemere 400—
600 m rôznou intenzitou v intervalovom tempe. Podmienky
hry sťažuje acyklickosť pohybu a v značnej miere svojou
hmotnosťou i samotné oblečenie vrátane jeho ochranných
súčasti. Predklon trupu a držanie hokejky pri vedení
puku hornými končatinami vystretými v predpažení sťažujú
dýchanie. Energetický výdaj pri hodinovej hre musí
podlá SELIGERA počítať s 2 900—4 200 joulami. Zaťaženie
v hokeji má vytrvalostnorychlostny charakter
a kladie vysoké požiadavky na srdcovocievny systém.
TINTÉRA pozoroval zväčšenie objemu srdca u 57 %
z vyšetrovaných 17ročných dorastencov. Aj ostatné funkčné
parametre vykazujú priaznivé hodnoty. Pri ich vzniku
spolupôsobí náročná príprava vytrvalostného charakteru.
V rekreačnej hre je intenzita pohybu, rýchlosť korčuľovania
podstatne menšia. Hráči hrajú nepretržite, bez striedania,
preto má takáto hra submaximálnu až strednú intenzitu.
Rekreačný hokej je veľmi vhodnou pohybovou
aktivitou prispievajúcou v boji proti rizikovým faktorom
srdcovocievnych ochorení. Vzhľadom na naše prírodné
podmienky a kapacity umelých ľadových plôch musí sa
v prevažnej časti roka nahrádzať inou vhodnou rekreačnou
aktivitou.
Značná popularita tohto športu podmienila u nás rýchle
rozšírenie hokeja s loptičkou na suchu, hokejbalu. Hra ho
najmä mládež na rovných plochách medzi domami. V súčasnosti
sa už organizujú rôzne turnaje a prebiehajú dlhodobé
súťaže v hokej bale. V porovnaní s ľadovým hokejom
ma táto hra väčší vytrvalostný charakter.
Predklon trupu nutný na vedenie puku môže u mládeže
prispievať k nesprávnemu držaniu tela. Musí sa preto
kompenzovať dostatočným posilnením brušného a medzilopatkového
svalstva, najvýhodnejšie na zaver tréningov.
Z tohto hľadiska sa považuje pre hokejistov za najlepší
doplnkový šport plávanie.
So všestrannou hokejovou prípravou sa začína už v 7. až
9. roku. Pre značnú emocionálnosť, veľké fyzické nasadenie
s rýchlostnou a silovou zložkou, ako i pre pomerne
veľkú úrazovosť sa však neodporúča v rekreačnej pohybovej
aktivite starších ľudí.
Štatistika našich poisťovní dala ľadový hokej v roku
1985 s 2,34 úrazmi na 100 hokejistov na druhé miesto za
box. Príčinou úrazu býva podľa HANDZA A SPOL.
tvrdá surova hra až v 35.6 %, zrážka v 27,6 %. Potom nasleduje
pad, nedostatočné rozcvičenie, zlá technika a iné.
V mechanizme vedie náraz na mantinel (45,9 %), nasledujú
úder hokejkou, úder pukom, pád a ine. Najčastejšie
sa zrania dolné končatiny v 41, 4 %, hlava, tvar v 24 %,
menej často horné končatiny, trup. Čo do výskytu jednotlivých
diagnóz uvádzajú toto poradie: zmliaždeniny, rany,
zlomeniny, podvrtnutia, poškodenia mäkkých častí kolena,
vykĺbenia, natrhnutia svalov a iné.
Z rozboru úrazovosti vyplývajú nasledovné špecifické
protiúrazové pravidlá:
— trénovať a hrať hokej možno len v úplnom výstroji so
všetkými ochrannými súčasťami vrátane ochrannej
prilby,
— veľká pozornosť sa musí venovať rozcvičeniu,
— tréneri a cvičitelia nesmú dovoliť surovú hru. najmä pri
mantineli.
— pred tréningom a stretnutím treba skontrolovať stav
ľadovej plochy, zabezpečiť jej bezchybnosť,
— pri vyhodnocovaní stretnutí treba rozobrať nielen úrazy
vlastných, ale i súperových hráčov.

Lední hokej

— do tréningu sa zaraďujú špeciálne posilňovacie cvičenia
svalov a väzív spevňujúcich členkový, kolenný kĺb,
zápästie a drobné kĺby prstov rúk,
— na kolenné a lakťové kĺby treba používať vhodné chrániče,
— pred hrou treba skontrolovať bezpečnosť úpravy hracej
plochy a najbližšieho okolia.
Ľadový hokej
Ľadový hokej sa hrá v rekreačnej forme na prírodnom
ľade, vo voľnej prírode, kde hráči vdychujú čistý vzduch
a vonkajšie prostredie prispieva k otužovaniu organizmu.
Športové súťaže prebiehajú na štadiónoch s umelým ľadom.
Ak sú kryté, ovzdušie v nich je rozdielne. Zatiaľ čo
ľad má 0 °C, vo výške hlavy hráčov je už teplota medzi 10
16 °C. Malý pohyb vzduchu má za následok sťažené odparovanie
potu. Z hygienickej stránky je takéto prostredie
menej výhodné a kladie zvýšené nároky na organizmus.
Hokej patrí k acyklickým pohybovým aktivitám. Všeobecne
sa považuje za najrýchlejšiu hru. Z kineziologickej
•stránky zamestnáva rovnaké svaly dolných končatín ako
beh. Navyše k tomu pristupujú priťahovače a odťahovače
stehna. Mierny predklon trupu zabezpečuje dostatočné
zaťaženie chrbtového a brušného svalstva.
Ľadový hokej prispieva k všestrannému rozvoju pohybových
schopností, ako aj morálnych a vôľových vlastností.
Hráči musia vo veľkej rýchlosti meniť smer jazdy, rýchlo
sa zastaviť, vyštartovať, viesť puk a strielať. Dokážu to
len vtedy, ak majú potrebnú úroveň rozvoja obratnosti.
Súboje a streľba vyžadujú silu horných končatín, rýchle
štarty silu dolných končatín. I keď sú hráči na ľade počas
stretnutia najčastejšie len 1,30 min a potom môžu 1.30, 3
alebo 4,30 min oddychovať, musia mať potrebné vytrvalostné
schopnosti. Hra kladie veľké nároky na centrálny
nervový systém, na dostredivé analyzátory. Periférne
videnie sa u hokejistov zväčšuje.