Základné fyziologické pravidlá

Prvoradým predpokladom kladného a účinného pôsobenia
pohybovej aktivity na organizmus je dodržiavanie
základných fyziologických pravidiel.
Pravidelná pohybová aktivita je hlavnou podmienkou
na vytváranie priaznivých adaptačných zmien organizmu.
Vo všeobecnosti sa odporúča vykonávať primeranú pohybovú
aktivitu najmenej 2—3 razy v týždni. Menej častá
pohybová činnosť nevedie k adaptačným zmenám. Všeobecne
sa nedá povedať, v akých časových odstupoch majú
po sebe nasledovať adaptačné podnety vyvolané pohybovou
aktivitou. Treba pritom prihliadať na zdravotný stav,
individuálne osobitosti a funkčnú zdatnosť jednotlivcov.
Pri každej pohybovej aktivite klesá energetický potenciál
buniek, a tým i celého organizmu, ktorý sa po výkone
v priebehu zotavovania nielenže vracia na pôvodnú úroveň,
ale na určité obdobie (hodiny, prípadne i dni) sa zvyšuje.
Pri správnej frekvencii pohybovej aktivity podľa JAKOVLEVOVEJ
teórie superkompenzacie ďalšie zaťaženie
má nasledovať práve v tejto fáze zvýšenia energetic
kých možností. Takéto správne časové zaradenie ďalšej
tréningovej jednotky do fázy superkompenzácie dovolí
vďaka zvýšenému množstvu energetických potenciálov
zvýšiť intenzitu a objem tréningového zaťaženia, a tým postupne
zvyšovať i výkonnosť. Základným pravidlom pritom
zostáva, že ďalšie zaťaženie má nasledovať až po úplnom
zotavení. Ak sa tak nestane, pri uplatňovaní veľkých
zaťažení hrozí nebezpečenstvo vzniku chronickej únavy.
Ďalšou dôležitou podmienkou čo najúčinnejšieho pôsobenia
pohybovej aktivity na organizmus je jej všestrannosť.
S prihliadnutím na vek, pohlavie a druh hlavnej pohybovej
aktivity musia v nej byť v primeranom rozsahu zastúpené
prostriedky na rozvoj obratnosti, silových, rýchlostných
a vytrvalostných schopností. Mimoriadny význam
má dodržanie tejto zásady najmä v mladom veku
a v rekreačnej pohybovej aktivite dospelých. Ak sa u detí
neúmerne uprednostňuje jeden druh pohybovej činnosti,
môže dôjsť k nerovnomernému vývoju organizmu, prípadne
až k jeho poškodeniu.

Úlohy zdravotníckeho zabezpečenia

Tí, ktorí sa zúčastňujú pohybovej aktivity v oddieloch
masovej a rekreačnej telesnej výchovy ČSZTV alebo
v iných športových oddieloch musia sa raz za rok podrobiť
preventívnej lekárskej prehliadke. Bez jej potvrdenia
v preukaze tréner, cvičiteľ ani rozhodca ich nesmú pripustiť
na preteky alebo súťaž, ani na tréning. Rovnaké pravidlo
platí pre rekreačnú pohybovú aktivitu neorganizovanú,
prípadne zabezpečovanú inou organizáciou ako ČSZTV.
Preto i tí, ktorí individuálne vykonávajú neorganizovanú
pohybovú aktivitu, musia ísť raz v priebehu roka k lekárovi
na preventívnu prehliadku, aby mali istotu, že ich zdravotný
stav sa bude i naďalej zlepšovať.
Zdravotnícke zabezpečenie rekreačnej pohybovej aktivity
treba chápať komplexne. Poskytovanie prvej pomoci pri
podujatiach nie je už dávno jedinou, hlavnou činnosťou
zdravotníckych pracovníkov. I prevažne na liečbu komerčne
zameraná športová medicína vo väčšine kapitalistických
štátov sa stále viac orientuje na prevenciu. U nás je
prevencia, predchádzanie ochorení a úrazov v celej zdravotníckej
práci prioritná. V dôsledku toho má i telovýchovné
lekárstvo prevažne preventívny charakter. Hlavným
cieľom zdravotníckeho zabezpečenia rekreačnej pohybovej
aktivity je preto prispievať k vytvoreniu takých podmienok
na jej vykonávanie, ktoré čo najlepšie umožňujú
zlepšovať zdravotný stav, zvyšovať funkčne schopnosti organizmu.
Zdravotnícki pracovníci teda kladne ovplyvňujú
nielen náplň samotnej pohybovej aktivity, ale aj všetko,
čo súvisí s jej pozitívnym pôsobením na organizmus. Najlepšie
to zvýrazníme krátkym rozborom hlavných úsekov
prác zdravotníckeho zabezpečenia rekreačnej pohybovej
aktivity.

Vážne nebezpečenstvo

poškodenia zdravia pohybovou
aktivitou hrozí tým, ktorí sa po akútnom ochorení nepresvedčia
u lekára, či ochorenie už úplne odoznelo, či môžu
opäť pokračovať v pravidelnej pohybovej činnosti. Kontrolnú
lekársku prehliadku treba absolvovať aj po zdanlivo
ľahkých akútnych ochoreniach, akými sú napr. katary
horných dýchacích ciest, prípadne chrípky. Dôležité totiž
je uvedomiť si, že občas pri nich vznikajú komplikácie,
ako je napríklad zápal srdcového svalu. Pri tejto komplikácii
až do jej odoznenia je zakázaná akákoľvek náročnejšia
pohybová aktivita. Na zanedbanie kontrolnej lekárskej
prehliadky po akútnom ochorení každoročne platí
životom viacero ľudí, dokonca sa tak stáva aj pri rekreačnej
pohybovej aktivite, ktorou chcú svoj zdravotný stav
zlepšovať. Na poradu k lekárovi — na kontrolnú lekársku
prehliadku — musíme ísť vtedy, keď pohybovú aktivitu
sprevádzajú nepriaznivé pocity, aké sa predtým neprejavovali.
Najčastejšie ide o väčšie zadýchavanie, tlak na
prsiach, bolesť hlavy a pod.

Najskôr musíme navštíviť územného, závodného, obvodného
dorastového alebo detského lekára, prípadne
školského lekára, ktorý na základe zdravotnej dokumentácie
a prípadného ďalšieho vyšetrenia posúdi našu schopnosť
vykonávať rekreačnú pohybovú aktivitu. S prihliadnutím
na zdravotný a funkčný stav i vek odporučí aj jej
najvhodnejší druh a intenzitu. V prípade, že sa chceme
zúčastniť na akciách masového charakteru, požiadame lekára,
aby nám potvrdil na zvláštnom tlačive schopnosť na
túto činnosť. Zanedbanie preventívneho vyšetrenia pred
vykonávaním rekreačnej pohybovej aktivity môže v niektorých
prípadoch vážne poškodiť zdravotný stav. Najčastejšie
sa tak stáva u bývalých športovcov, ktorí zabúdajú,
že už dlhší čas pravidelne nešportovali, že sa medzitým
s vekom mohol zmeniť aj ich zdravotný stav. Navyše, ak
chcú športovať takým spôsobom a takou intenzitou ako
v minulosti, často dochádza k poškodeniu ich zdravia. Stáva
sa tak i pri zdanlivo nenáročných pohybových aktivitách,
za aké sa považujú napr. turistika, najmä ak sa vykonáva
vo Vysokých alebo Nízkych Tatrách. Tu každoročne
evidujeme pri turistike náhle úmrtia podmienené mozgovou
cievnou príhodou alebo infarktom srdcového svalu.
Príčinou je nerešpektovanie zdravotného stavu, precenenie
vlastných možností. Stáva sa tak u ľudí zrelého veku,
prípadne starších, ktorí by bez lekárskeho vyšetrenia
a bez akejkoľvek fyzickej prípravy chceli podávať také výkony
ako v mladosti pri dobrom zdraví, keď pravidelne
športovali. Uvedeným poškodeniam zdravia možno predísť
preventívnym vyšetrením a konzultáciou s lekárom.
V prípadoch, kde lekár predpokladá podstatné zníženie
funkčnej zdatnosti a vyšetrovaný by sa chcel venovať náročnej
pohybovej aktivite, má možnosť nechať si objektivizovať
funkčnú zdatnosť vyšetrením na príslušnom telovýchovnolekárskom
oddelení. Na základe vyšetrenia
možno potom odporúčať správny druh. intenzitu a objem
pohybovej aktivity.

Základnú zdravotnú starostlivosť

o telesnú výchovu,
šport a záujmovú brannú činnosť poskytujú územní a závodní
obvodní lekári, obvodní dorastoví, obvodní detskí,
školskí lekári. Posudzujú pritom schopnosť a spôsobilosť
na:
a/ vykonávanie povinnej a organizovanej telesnej výchovy,
športu, turistiky a záujmovej brannej činnosti,
b/ účasť na telovýchovných, športových, turistických a
branných súťažiach a akciách masového charakteru,
c/ účasť na pretekoch a súťažiach registrovaných športovcov
ČSZTV a Zväzarmu najnižších výkonnostných
tried,
d/ účasť na súťažiach a majstrovstvách registrovaných
športovcov v kategórii dospelých, dorastencov a žiakov,
športovcov kolektívnych športov, ktoré riadia o
krosne a krajské výbory organizácií zúčastňujúcich sa
na vykonávaní telesnej výchovy, športu a záujmovej
brannej činnosti.
Lekári územní a závodní, obvodní dorastoví, obvodní
detskí, školskí sa vyjadrujú aj k žiadostiam registrovaných
žiakov a dorastencov o predčasné preradenie do vyššej vekovej
kategórie a obvodní detskí (školskí) alebo dorastoví
lekári k žiadostiam o zaradenie do špecializovaných pohybových
hier. do športových tried, školských športových
stredísk, tréningových stredísk mládeže a športových škôl
pre účely oddelení a kliník telovýchovného lekárstva.
Oddelenia telovýchovného lekárstva nemocníc s poliklinikou
(NsP) II. typu poskytujú špecializovanú telovýchovnolekársku
starostlivosť:
a/ účastníkom súťaží riadených SÚV ČSZTV vo všetkých
kolektívnych a individuálnych športoch a účastníkom
dlhodobých súťaží žiactva.
b/ nositeľom II. výkonnostnej triedy mládeže a dospelých
v športoch a v turistike.
c/ žiakom školských športových stredísk, športových
tried, žiakom tried gymnázií so zameraním na telesnú
výchovu, žiakom športových škôl.
d/ členom tréningových stredísk mládeže.
e/ horolezcom a pästiarom bez rozdielu ich výkonnostných
tried.
f/ telesne postihnutým športovcom.
g/ trénerom a rozhodcom, ak o to požiadajú.
Okrem toho poskytujú konziliárne služby v testovaní
funkčných schopností a v posudzovaní pohybovej aktivity
oslabených a chorých.
Oddelenia (kliniky) telovýchovného lekárstva NsP III.
typu a Ustav telovýchovného lekárstva poskytujú špecializovanú
zdravotnú starostlivosť diferencovane podľa výkonnosti
vrcholových športovcov.
Vo výkonnostnom a vrcholovom športe sa stalo zdravotnícke
zabezpečenie samozrejmosťou, avšak v masovej
a rekreačnej pohybovej aktivite sa na škodu veci ešte
v plnej miere nerealizuje. Uvedieme preto, ako majú po
stupovať tí, ktorí chcú vykonávať neorganizovanú pohybovú
aktivitu.

Zvyšovať úlohu

oddelení telovýchovného lekárstva
ÚNZ predovšetkým v plnení ich metodickej funkcie
pri realizácii vybraných celoštátnych zdravotných programov.
Zabezpečovať postupné dobudovanie ich kádrovej
a materiálnej základne v plánovanom rozsahu.
V novelizovanej smernici Ministerstva zdravotníctva
SSR zo dňa 15. 9. 1985 „Starostlivosť o zdravie pri vykonávaní
telesnej výchovy, športu a záujmovej brannej činnosti"
sa ukladá zdravotníckym pracovníkom poskytovať
zdravotnú starostlivosť pri vykonávaní telesnej výchovy,
športu a záujmovej brannej činnosti, a to tak pri ich masovom
rozvoji, ako aj v oblasti športového tréningu, športových
súťaží a štátnej reprezentácie.
Zdravotnú starostlivosť zabezpečujú ústavy národného
zdravia a Ústav telovýchovného lekárstva v spolupráci s orgánmi
a organizáciami zúčastnenými na vykonávaní telesnej
výchovy, športu a záujmovej brannej činnosti.

K uzneseniu Predsedníctva vlády ČSSR č. 4/1986 „O súčasnom
stave a programe ďalšieho masového rozvoja
telesnej výchovy, športu a brannotechnických športov"
Ministerstvo zdravotníctva SSR uložilo zďravotníckym
pracovníkom popri zdravotníckom zabezpečovaní tejto
činnosti propagovať aj preventívnu úlohu a význam pohybovej
aktivity. V prvom rade sa majú zamerať na tieto
konkrétne úlohy:
— Zabezpečiť jednotu pôsobnosti štátnej zdravotníckej
správy a činnosti dobrovoľných zdravotníkov ČSZTV,
Zväzarmu i ďalších zložiek telovýchovného hnutia.
— Rozšíriť počty a zvyšovať kvalifikáciu dobrovoľných
zdravotníkov, aby aktívnejšie pôsobili predovšetkým
v zdravotníckej prevencii a spoločne s ďalšími funkcionármi,
trénermi, cvičiteľmi a inštruktormi usilovali
o zníženie úrazovosti pri telovýchovných činnostiach.
— Zvyšovať starostlivosť lekárov o úroveň školskej telesnej
výchovy aj o úroveň vzdelávania lekárov, ktorí nemajú
špecializáciu z odberu telovýchovného lekárstva
doškoľovaním v tomto smere. V práci lekárov podstatne
viac využívať možnosti, ktoré majú rôzne formy pohybovej
aktivity v prevencii neinfekčných chronických
ochorení, nepriaznivých vplyvov prostredia a škodlivých
návykov. V tomto smere rozvíjať preventívne
programy Českej a Slovenskej štátnej poisťovne.

Vďaka

overeniu vplyvu
niektorých druhov pohybovej aktivity na ľudský organizmus
môžu už dnes zdravotnícki pracovníci odporúčať každému
jedincovi takú pohybovú aktivitu, ktorá pôsobí na
upevňovanie jeho zdravia, na zvyšovanie funkčnej zdatnosti
v čo najväčšej miere. Zameriavajú sa pritom i na dodržiavanie
správneho spôsobu života, S primeranou pohybovou
aktivitou propagujú správnu výživu, otužovanie,
regeneráciu atď. Upozorňujú na nutnosť vyhýbať sa emocionálnym
stresom, fajčeniu, alkoholu a narkománii.
Vzhľadom na to, že pri vzniku mnohých ochorení spolupôsobia
viaceré faktory a doteraz nie je vždy jednoznačne
osvetlený vplyv pohybovej aktivity v prevencii niektorých
ochorení, pôsobí sa proti všetkým známym rizikovým faktorom
ochorenia. Cieľom preventívne zameraného socialistického
zdravotníctva je, aby sa primeraná pohybová
aktivita, prípadne liečebná telesná výchova stali neoddeliteľnou
súčasťou opatrení, ktoré lekári odporúčajú po svojom
vyšetrení.

rekreace

Obsah rekreačnej pohybovej aktivity by sa mal voliť
tak, aby čo najlepšie prispieval k upevňovaniu dobrého
zdravotného stavu. Ide najmä o výber tých pohybových
aktivít, ktoré majú na zlepšovanie zdravia najväčší vplyv.
Zdravotnícke zabezpečenie masovej telesnej výchovy,
rekreačnej pohybovej aktivity a rekreačného športu robia
v spolupráci pracovníci štátnej zdravotníckej správy, dobrovoľní
zdravotnícki pracovníci organizácií podieľajúcich
sa na telovýchovnom procese a zdravotníci ČSČK.
Metodicky usmerňuje zdravotnícke zabezpečenie štátna
zdravotnícka správa prostredníctvom špecializovaných telovýchovnolekárskych pracovísk.

Úlohou štátnych orgánov a všetkých zložiek Národného frontu je vytvárať
priestorové a materiálne podmienky na čo najväčšie
rozšírenie organizovanej i neorganizovanej rekreačnej
pohybovej aktivity.
Neorganizovaná rekreačná pohybová aktivita — ak sa
má správne vykonávať — je podstatne náročnejšia. Záujemci
musia mať vedomosti o vykonávanej aktivite, pokiaľ
ide o metodiku i fyziológiu. Jej jedinou výhodou je menšia
časová náročnosť, najmä ak sú k dispozícii telovýchovné
objekty alebo vhodné voľné plochy priamo v obytných
štvrtiach, na sídliskách.
Školy organizujú pre svojich žiakov aj dobrovoľnú mimoškolskú
telesnú výchovu. Vďaka odbornému vedeniu
pedagógov má všetky predpoklady stať sa cenným pomocníkom
pri získavaní záujmu žiakov o pravidelnú pohybovú
aktivitu, pre pravidelné rekreačné športovanie aj v dospelosti.
Jednotlivé podniky, ich organizácie ROH a telovýchovné
jednoty podporujú rozvoj pohybovej aktivity dospelých
usporadúvaním podnikových turnajov v rôznych
športových odvetviach, organizovaním masovej rekreačnej
telesnej výchovy vo svojich telovýchovných objektoch,
vo svojich rekreačných strediskách. Ešte viac však
musia podporovať využitie víkendov na turistiku, pobyt
pri vode v spojení s pohybovou aktivitou alebo v zime
i v lete napr. aj tým, že umožnia využívať vo väčšej miere
podnikové autobusy.

Zdravotnícke zabezpečenie rekreačnej pohybovej aktivity

Prvoradou úlohou zdravotníckeho zabezpečenia rekreačnej
pohybovej aktivity je prispieť k tomu, aby ju každý
vykonával primerane zdravotnému stavu, funkčnej zdatnosti,
veku a pohlaviu. Rozhodujúcu úlohu majú pri tom
každoročné základné lekárske vyšetrenia, prípadne kontrolné
vyšetrenia po ochoreniach a úrazoch. Zdravotnícky
sa musia zabezpečiť všetky organizačné formy rekreačnej
pohybovej aktivity. Pri organizovanej pohybovej aktivite
zodpovedajú za požiadanie alebo zabezpečenie zdravotníckej
služby tréneri, cvičitelia a ostatní funkcionári. Pri
neorganizovanej pohybovej aktivite sa musí každý sám
postarať o to, aby dodržiaval základné zdravotnícke pravidlá
platné pre jej bezpečný priebeh.
Pohybová aktivita sa vykonáva v rôznych organizačných
formách, ktoré v rozhodujúcej miere závisia od toho, či
ide o rekreačnú pohybovú aktivitu, školskú telesnú výchovu
alebo rekreačný šport.
Rekreačná pohybová aktivita sa vykonáva organizovane
v telovýchovnej organizácii ČSZTV, najmä v jej turistických
odboroch a v oddieloch základnej a rekreačnej telesnej
výchovy. Tie usporadúvajú pravidelné podujatia
tak pre organizovaných, ako aj pre neorganizovaných členov,
ktorých sa snažia získať do svojich radov. Organizovanej
rekreačnej pohybovej aktivite dávame zo zdravotného
hľadiska prednosť. Pri správnom vedení odborne
školenými cvičiteľmi dobre plní svoje zdravotné poslanie,
pričom pri nej vzniká podstatne menej úrazov ako pri neorganizovanej
forme. Okrem ČSZTV zabezpečuje organizovanú
pohybovú aktivitu i Zväzarm, školy, ROH,
SZM, národné výbory a niektoré podniky.

Telovýchovní lekári u nás presadzujú stále vo väčšej
miere pojem aktívneho zdravia. Zdôrazňuje sa ním tak
ako v prípade operatívnych definícií zdravia nutnosť aktívneho
boja o zdravie zvyšovaním funkčnej zdatnosti
pravidelne vykonávanou pohybovou aktivitou. Pod zdatnosťou
sa rozumie schopnosť optimálne reagovať na rôzne
podnety. Zdatnosť je podmienkou vysokej výkonnosti —
schopnosti podať dobrý špecifický výkon — či už ide
o prácu, alebo o maximálny výkon v športe. Zdatnosť je
takto súčasne i meradlom kvalitatívnej úrovne zdravia.
Aktívne zdravie najlepšie zvýrazňuje možnosť a nutnosť
každého jedinca aktívne vplývať na zdravie pozitívnym
smerom, dosiahnuť jeho kvalitatívne vyššiu úroveň, ktorá
zabráni poškodeniu i pri extrémnom pôsobení vonkajšieho
prostredia.

Takúto definíciu vypracovala Svetová zdravotnícka
organizácia, ktorá pod pojmom zdravie rozumie
„stav dokonalej telesnej, duševnej a sociálnej pohody,
a nielen neprítomnosť choroby alebo chyby". Definícia
dobre spája rôznorodé pohľady na zdravie. Najlepšie to
vyplynie z niektorých najčastejšie citovaných definícií
zdravia. DAVYDOVSKIJ považuje zdravie za výsledok
prispôsobovacích reakcií organizmu, SEMAŠKO za výraz
rovnováhy medzi organizmom a prostredím. AVCY hovorí
o zdraví ako o aktívnom procese prekonávania vplyvu
veľkého počtu patogénnych faktorov a nimi vyvolaných
menších alebo väčších porúch, ktorým je vystavený každý
živý systém. Zdôrazňuje, že nestačí zdravie ochraňovať,
ale treba oň denne bojovať, prekonávať riziká a znovu ho
získavať späť. Väčšina autorov vidí v zdraví dynamický
proces podmienený jednotou organizmu a prostredia.
BUREŠ nazýva zdravím súbor vlastností človeka vyrovnať
sa s nárokmi vnútorného i vonkajšieho prostredia bez
narušenia životných funkcií. MAKOVICKÝ pri osvetľovaní
pojmu zdravia zdôrazňuje možnosť vplývať na kvalitu
zdravia, keď uvádza: „Vrodené vlastnosti a skúsenosti or
ganizmu v jeho ontogenetickom vývoji môžeme cieľavedome
zveľaďovať výchovou a vzdelávaním, výživou, telesnou
výchovou, zvyšovaním odolnosti, otužovaním, duševnou
hygienou atď., aby sme vypestovali pozitívne zdravie.
Tak dosiahneme vyšší potenciál schopností, s ktorým
možno vyrovnať aj vyššie, prípadne vysoké nároky vonkajšieho
prostredia".

Zdravotný stav ľudí vo veľkej miere závisí od ich denného
programu. Ak tretinu dňa pracujeme, tretinu dňa
spíme, zostávajúcu časť môžeme venovať osobným záuj
mom. Pohybová aktivita vo voľnom čase je najlepším prostriedkom
boja proti takým zdraviu škodlivým návykom,
ako sú alkoholizmus, fajčenie, narkománia.
Rastúci význam rekreačnej pohybovej aktivity súčasnej
populácie vyplýva i z pojmu zdravia. Zdravie je základnou
kategóriou, s ktorou sa stretávajú všetci ľudia. Mimoriadnu
dôležitosť má vymedzenie pojmu zdravia. Zdravie sa
dá posudzovať z viacerých hľadísk. Môžeme ho považovať
za stav i za proces, za rovnováhu medzi organizmom
a prostredím. Pri jeho hodnotení zdôrazňujeme kvantitatívne
i kvalitatívne, subjektívne i objektívne, psychologické
i biologické aspekty. Z toho vidieť, že k pojmu zdravia
sa pristupuje rôznorodo. Uprednostňujú sa preto také definície
zdravia, ktoré sa zameriavajú na určitý cieľ a konkrétnu
situáciu. Nazývame ich „operačnými" definíciami.
Napriek tomu je potrebné mať všeobecnú koncepčnú definíciu
zdravia, ktorá by zohľadňovala čo najväčší počet
hľadísk.

Zachovanie prirodzenej túžby

po pohybe a návyk vykonávať
pravidelnú rekreačnú pohybovú aktivitu v zrelom
veku je najlepším a najúčinnejším prostriedkom proti
predčasnému starnutiu, proti vzniku degeneratívnych
ochorení rôznych orgánov, najmä srdcovocievneho systému.
Dráždivosť mozgovej kôry sa v 4.—5. desaťročí veku
zákonite znižuje, čo zhoršuje reakciu nervových procesov,
a tým i schopnosť organizmu prispôsobovať sa vplyvom
vonkajšieho prostredia. Ak si ľudia v tomto veku neudržujú
primeranú funkčnú zdatnosť, pripája sa k uvedeným
javom aj pokles fyzickej zdatnosti. Na druhej strane zo
skúseností vieme, že ľudia, ktorí majú dostatok pohybu
(práca, šport, rekreačná pohybová aktivita), zachovávajú
si aj vo vyššom veku aktívne zdravie. Množstvo vedeckých
prác potvrdilo skutočnosť, že pravidelne cvičiaci ľudia,
ľudia s dostatkom pohybu sú o 10—20 rokov biologicky
mladší ako ich necvičiaci rovesníci. Pohybová aktivita
sa preto právom považuje za veľmi účinný prostriedok
spomaľujúci procesy starnutia.
Vhodne volená pohybová aktivita vie veľmi dobre kompenzovať
jednostranné pracovné zaťaženie tak telesné,
ako aj duševné. Je účinnou formou aktívneho odpočinku.
Najmä po duševnej práci pomáha relaxovať organizmus,
a tým urýchliť jeho regeneráciu.

Tomuto zdraviu škodlivému vývoju svojich detí môžu
rodičia najlepšie zabrániť osobným vzorom. Význam pohybovej
aktivity mládeže v rodinnom prostredí narastá
i preto, lebo povinná školská telesná výchova nezaručuje
dostatok pohybu potrebného na zdravie. Dve hodiny telesnej
výchovy týždenne sú nedostatočným podnetom pre
zdravý vývoj mladého organizmu. Často, najmä v nižších
ročníkoch, tieto hodiny sa navyše využívajú na plnenie
rôznych iných úloh. Pri nedostatočnom objeme školskej
telesnej výchovy chýba i potrebná intenzita zaťaženia.
Najlepšie to vidieť zo zmien frekvencie pulzu, ktoré sme
priebežne sledovali pri školskej telesnej výchove. Pohybovali
sa medzi 60 — 90. min"1.
U mladých ľudí má preto telesná výchova a mimoškolská
rekreačná pohybová aktivita rozhodujúci význam pre
zdravý rozvoj organizmu. Treba ju preto čo najviac pod
porovať. Rodičmi vypestovaný návyk na pohybovú aktivitu
skôr zaručí deťom správny, zdravý spôsob života ako
akékoľvek osvetové pôsobenie o kladnom zdravotnom
vplyve pohybovej aktivity v neskoršom veku.
Primeraná pohybová aktivita má pozitívny vplyv i na
priebeh puberty. Niektoré deti sa v puberte neúnosne
hanbia za nezvládnutie určitých pohybov, za neúspechy
pri cvičení. To môže viesť až k vyhýbaniu sa pohybovej
aktivite. Keď sa podarí preklenúť toto kritické obdobie
puberty, vytvoria sa predpoklady na vykonávanie rekreačnej
pohybovej aktivity počas celého života.

Pri narodení si každý človek prináša na svet vrodenú
pudovú vlastnosť — túžbu po pohybe. Môžeme sa o tom
jednoducho presvedčiť pozorovaním malých detí. Stále
niečo robia, sú v ustavičnom pohybe, kým sa neunavia.
Pohyb spätý s pobytom na čerstvom vzduchu zaručuje
zdravý rozvoj mladého organizmu. Táto prirodzená pohyblivosť
našich detí sa začína obmedzovať v predškolskom
veku v materských školách a neskôr v školskom veku. Ak
v tomto období správne neusmerníme pohybovú aktivitu
detí, vplyvom nesprávnej výchovy a nevhodného prostredia
začína sa u nich potláčať zdravá túžba po pohybe. Deti
si odvykajú od pohybu; namiesto radosti badáme u nich
nechuť k pohybu. Stávajú sa pohodlnými. V dôsledku toho
organizmus postupne stráca schopnosť primerane reagovať
na náročnejšie fyzické zaťaženie. Pri cvičení a pohybovej
aktivite majú potom rôzne nepríjemné pocity, ktoré
ich od pohybu odrádzajú ešte viac, dokonca môže vzniknúť
akýsi „začarovaný kruh" končiaci sa funkčnou neschopnosťou
mladého organizmu, a tým i úplným odporom
k akémukoľvek väčšiemu fyzickému zaťaženiu. Môže
to ísť tak ďaleko, že pohybová nečinnosť pri nesprávnom
spôsobe života podmieni rôzne chorobné stavy.

Stimulovaním funkčných a morfologických vlastností

sa
vytvárajú zmeny v štruktúre rôznych tkanív, ktoré sú podmienkou
na ich lepšiu, vyššiu kvalitu. V nadväznosti na to
sa mení ich funkcia na kvalitatívne vyšší stupeň. Reakčná
schopnosť funkcie sa zvyšuje. Zväčšujú sa funkčné rezervy
na prekonávanie maximálnych zaťažení a na to, aby si organizmus
dokázal poradiť s rôznorodými krízovými situáciami.
Špecifické a všeobecné fyzické podnety, ktoré pri
pohybovej aktivite pôsobia komplexne, vyvolávajú nielen
zmeny fyzického, ale i psychického stavu. Pri ich správnej
voľbe a dávkovaní regulujú tak fyzický, ako aj psychický
stav na požadovanú úroveň. Takto vzniká psychofyzická
rovnováha, vytvárajú sa podmienky na kvalitnú regeneráciu
fyzických a psychických síl človeka. Tento blahodarný
účinok pohybovej aktivity na uchovanie dobrého zdravotného
stavu organizmu treba využívať v každom veku. Ľahostajnosť
voči vlastnému zdraviu, s ktorou sa u niektorých
ľudí stretávame, je hodná odsúdenia. Ľudské kvality,
a tým i prispôsobovanie mechanizmy sa musia formovať
nielen s prihliadnutím na súčasnosť, ale i na budúcnosť.
Za svoje zdravie zodpovedáme sebe, rodine i spoločnosti.
Od nášho zdravia však závisí i zdravie ďalších generácií.
A tu už nemožno byť ľahostajným. Starostlivosť o vlastné
zdravie je predsa súčasne starostlivosťou o zdravie našich
potomkov.

Patria k nim tie,
ktoré intenzívne pracujú. Len to im dovoľuje ďalej sa rozvíjať,
skvalitňovať svoju funkciu. I keď sa na jednej strane
všeobecne uznáva, že intelekt sa môže rozvíjať iba nepretržitou
rozumovou činnosťou, na druhej strane sa menej
myslí na to, že len primeraná pohybová aktivita zabezpečí
potrebný telesný rozvoj, funkčnú zdatnosť. Svalstvo tvorí
tretinu hmotnosti organizmu, preto pri aktívnej pohybovej
činnosti vytvára podnety na rozvoj takmer všetkých
orgánových systémov: srdcovo cievneho, dýchacieho, látkovej
premeny, žliaz s vnútorným vylučovaním, centrálneho
a vegetatívneho nervového systému atď. Zlepšuje sa
i neurohumorálna regulácia celého organizmu, ktorá má
riadiacu a integračnú funkciu. Vychádzajúc z uvedených
skutočností úlohou rekreačnej pohybovej aktivity zameranej
na upevnenie zdravia je zlepšovať základné funkcie
organizmu, dosiahnuť ich vysokú výkonnosť a koordinovanosť.
Cieľom pritom nemôže byť iba špecifická adaptácia
na určité fyzické zaťaženie, ale i nešpecifický adaptačný
účinok.

Telesná výchova

a šport prispieva k výchove
ľudí s takými etickými a mravnými vlastnosťami,
ako sú zodpovednosť, spravodlivosť, vedomie spoločenskej
povinnosti, svedomie, hrdosť, česť, skromnosť, náročnosť
voči sebe, ďalej statočnosť, smelosť, rozhodnosť,
húževnatosť, vytrvalosť, sebaovládanie, samostatnosť, iniciatívnosť,
cieľavedomosť, vzťah ku práci, priateľom, súperom,
k svojmu vlastnému konaniu, kolektivizmus a
vlastenectvo.
Pohybovej aktivite sa aj v minulosti pripisoval priaznivý
vplyv na udržanie dobrého zdravotného stavu. Správne sa
postrehlo, že veľký význam pre zdravie má vzájomné
pôsobenie organizmu a prostredia, spôsob, akým sa vie
organizmus vyrovnať s meniacimi sa podmienkami vonkajšieho
prostredia. U nás ako prvý uvádza možnosť kladne
ovplyvňovať vhodnou pohybovou aktivitou zdravotný
stav lekár J. E. Purkyně v polovici 19. storočia. Hovorí o
„pestovaní organizmu", ktorým sa vytvára jeho veľká prispôsobivosť
čoraz väčším nárokom kladeným prostredím
a životom vôbec. Dobrá prispôsobivosť organizmu nemá
zaručiť len dobrý zdravotný stav jednotlivých orgánových
systémov za normálnych podmienok prostredia. Zdravý
organizmus si musí poradiť bez narušenia zdravia i so sťaženými,
rôzne sa meniacimi vonkajšími podmienkami. To
vyžaduje schopnosť organizmu, jeho jednotlivých orgánov,
optimálne reagovať na zmeny prostredia. Takto vedia
reagovať len vysoko výkonné orgány.

Uvedené skutočnosti spolu s inými poďmieňujú celosvetový
jav — pokles funkčnej zdatnosti mladej populácie.
Upozorňujú naň vojaci, ktorí pri tom vychádzajú z funkčných
vyšetrení brancov. I keď nás vedú k zvyšovaniu
funkčnej zdatnosti mladej generácie iné závažné dôvody,
nemôžeme byť ľahostajní ani k tomu, ako sú schopní naši
vojaci zvládnuť náročné požiadavky súčasnej bojovej
techniky a taktiky. Úbytok pohybovej aktivity, ktorý podmieňujú
zmeny v práci, v mimopracovnom živote, musíme
preto kompenzovať vhodnou rekreačnou pohybovou
aktivitou. Skracovanie pracovného času, nárast voľného
času vytvárajú na to vhodné podmienky.
Socialistická telesná výchova má popri zlepšovaní zdravia, práceschopnosti a obranyschopnosti vychovávať ľudí
v duchu komunistickej morálky. Ideovo výchovné pôsobenie,
vedúce k socialistickému vlastenectvu, k internacionalizmu,
spolu so socialistickým spôsobom života vplýva
v rozhodujúcej miere na politické a morálne vlastnosti
našich občanov.

Pohybová aktivita má v tomto procese
nezastupiteľné miesto, lebo významnou mierou kladne
ovplyvňuje funkčnú zdatnosť človeka ako jedného z hlavných
predpokladov zvládnutia náročného automatizovaného
výrobného procesu. Bolo by nesprávne myslieť si, že
s postupom vedeckotechnickej revolúcie, s odstraňovaním
namáhavej fyzickej práce klesnú nároky na vysokú
fyzickú zdatnosť pracujúcich. Naopak. Technicky náročnejší
výrobný proces kladie na ľudí vyššie nároky po všetkých
stránkach.
V súvislosti s predlžovaním ľudského veku rastie aj počet
dôchodcov. Tí, ktorí si udržujú potrebnú funkčnú
zdatnosť, nielenže dlhšie žijú. ale i v pokročilejšom veku
sú relatívne mladí a aj pre spoločnosť užitoční.
Vedeckotechnická revolúcia, zmeny v osídlení obyvateľstva
menia podmienky života, ktoré sú často spojené
s obmedzovaním prirodzeného pohybu. Najlepšie podmienky
na rekreačnú pohybovú aktivitu či už pre deti (lúky,
ihriská, voľné plochy), alebo pre dospelých (práca
okolo domu, v záhrade atď.) majú aglomerácie s menším
počtom obyvateľov — do 10 000. Kým roku 1921 v nich
žilo u nás 80,8 % obyvateľstva, roku 1970 to už bolo len
60.9 %. Predpokladá sa, že v budúcnosti sa toto percento
ešte viac zníži. Zmeny v osídlení a technizácia života obmedzujú
pohybovú aktivitu aj ďalším faktorom — hromadnou
dopravou.

Snahou je správne využívať voľný čas i na
upevnenie zdravia, na udržanie potrebnej funkčnej zdatnosti
organizmu primeranou pohybovou aktivitou.
Socialistické štáty preto v komplexnej starostlivosti
o pracujúcich vytvárajú stále lepšie podmienky na pravidelné
vykonávanie rekreačnej pohybovej aktivity a športu.
Pokrok vo výrobe, vysoké požiadavky na pracujúcich
nútia propagovať pravidelnú pohybovú aktivitu i v kapitalistických
štátoch, kde je zdravie — až na malé výnimky —
výhradne súkromnou vecou každého jedinca. Ako príklad
uvádzame televíziou prenášaný „Beh za zdravím", ktorého
sa aktívne zúčastnil jeden z predchádzajúcich prezidentov
USA na veľkej námornej lodi. Naši susedia —
Rakúšania už niekoľko rokov oslavujú svoj štátny sviatok
pochodmi do prírody a "Behmi za zdravím", ku ktorým
ich vyzýva vo svojich prejavoch sám prezident. V domácnostiach
sa vo veľkej miere rozšírilo cvičenie na bicyklovom
ergometri aj vďaka reklame sledujúcej predaj čo
najväčšieho počtu bicyklových ergometrov. Poisťovacie
spoločnosti najmä v NSR budujú na okrajoch miest areály
zdravia, kde sa môže každý pohybovo vyžiť. Zistili totiž,
že peniaze investované do ich výstavby sa im rýchlo vrátia
vo forme zníženia výplat poistného pri úrazoch a invaliditách.
Z uvedeného vyplýva, že snaha o rozšírenie pohybovej
aktivity nie je iba výrazom socialistického humanizmu,
rastu životnej úrovne, črtou socialistického spôsobu života,
ale že je naliehavou objektívnou potrebou ďalšieho
rozvoja ľudstva. Na celom svete sa ľudia usilujú zefektívniť
a skvalitniť prácu, čo však vyžaduje vychovať, prípadne
prevychovať ľudí na úroveň požiadaviek dnešnej vyspelej
spoločnosti.

Vedeckotechnický rozvoj mnohonásobne zvýšil produktivitu
práce. Vďaka tomu vzrástla životná úroveň,
vzdelanie, úroveň telesného a duševného rozvoja. Mechanizácia
a automatizácia výroby znižuje telesné zaťaženie
pracujúcich, zvyšuje podiel duševnej práce vo výrobe. Ak
sa u ľudí nedostatočná pohybová aktivita primerane nenahrádza,
dochádza k zhoršeniu ich zdravotného stavu.
U mladých jedincov môže zapríčiniť nedostatočný rozvoj
organizmu, u dospelých v niektorých prípadoch vznik
ochorení z nedostatku pohybu. Zdravotný stav sa zhoršu
je, dochádza k poklesu práceschopnosti a k ďalším negatívnym
javom. Neprekvapuje preto, že naša spoločnosť
nie je ľahostajná voči spôsobu využívania voľného času
a venuje veľkú pozornosť otázkam spôsobu života mládeže
a dospelých.