Takúto definíciu vypracovala Svetová zdravotnícka
organizácia, ktorá pod pojmom zdravie rozumie
„stav dokonalej telesnej, duševnej a sociálnej pohody,
a nielen neprítomnosť choroby alebo chyby". Definícia
dobre spája rôznorodé pohľady na zdravie. Najlepšie to
vyplynie z niektorých najčastejšie citovaných definícií
zdravia. DAVYDOVSKIJ považuje zdravie za výsledok
prispôsobovacích reakcií organizmu, SEMAŠKO za výraz
rovnováhy medzi organizmom a prostredím. AVCY hovorí
o zdraví ako o aktívnom procese prekonávania vplyvu
veľkého počtu patogénnych faktorov a nimi vyvolaných
menších alebo väčších porúch, ktorým je vystavený každý
živý systém. Zdôrazňuje, že nestačí zdravie ochraňovať,
ale treba oň denne bojovať, prekonávať riziká a znovu ho
získavať späť. Väčšina autorov vidí v zdraví dynamický
proces podmienený jednotou organizmu a prostredia.
BUREŠ nazýva zdravím súbor vlastností človeka vyrovnať
sa s nárokmi vnútorného i vonkajšieho prostredia bez
narušenia životných funkcií. MAKOVICKÝ pri osvetľovaní
pojmu zdravia zdôrazňuje možnosť vplývať na kvalitu
zdravia, keď uvádza: „Vrodené vlastnosti a skúsenosti or
ganizmu v jeho ontogenetickom vývoji môžeme cieľavedome
zveľaďovať výchovou a vzdelávaním, výživou, telesnou
výchovou, zvyšovaním odolnosti, otužovaním, duševnou
hygienou atď., aby sme vypestovali pozitívne zdravie.
Tak dosiahneme vyšší potenciál schopností, s ktorým
možno vyrovnať aj vyššie, prípadne vysoké nároky vonkajšieho
prostredia".