Pri narodení si každý človek prináša na svet vrodenú
pudovú vlastnosť — túžbu po pohybe. Môžeme sa o tom
jednoducho presvedčiť pozorovaním malých detí. Stále
niečo robia, sú v ustavičnom pohybe, kým sa neunavia.
Pohyb spätý s pobytom na čerstvom vzduchu zaručuje
zdravý rozvoj mladého organizmu. Táto prirodzená pohyblivosť
našich detí sa začína obmedzovať v predškolskom
veku v materských školách a neskôr v školskom veku. Ak
v tomto období správne neusmerníme pohybovú aktivitu
detí, vplyvom nesprávnej výchovy a nevhodného prostredia
začína sa u nich potláčať zdravá túžba po pohybe. Deti
si odvykajú od pohybu; namiesto radosti badáme u nich
nechuť k pohybu. Stávajú sa pohodlnými. V dôsledku toho
organizmus postupne stráca schopnosť primerane reagovať
na náročnejšie fyzické zaťaženie. Pri cvičení a pohybovej
aktivite majú potom rôzne nepríjemné pocity, ktoré
ich od pohybu odrádzajú ešte viac, dokonca môže vzniknúť
akýsi „začarovaný kruh" končiaci sa funkčnou neschopnosťou
mladého organizmu, a tým i úplným odporom
k akémukoľvek väčšiemu fyzickému zaťaženiu. Môže
to ísť tak ďaleko, že pohybová nečinnosť pri nesprávnom
spôsobe života podmieni rôzne chorobné stavy.