Preto sú vytrvalostné schopnosti ďalším limitujúcim faktorom
vysokej výkonnosti. V pretekovom plávaní na 50
a 100 m prevláda anaeróbna činnosť, pri plávaní na 200 m
sa v rovnakej miere využíva aeróbna . ako i anaeróbna
činnosť, pri dlhších vzdialenostiach prevláda aeróbna vytrvalostná
činnosť. Intenzita plaveckého zaťaženia dosahuje
submaximálne hodnoty. Frekvencia pulzu sa pri plávaní
pohybuje od 160 do 200 . min""'. Vodné prostredie
a horizontálna poloha tela dovoľujú vykonávať vytrvalostný
tréning v rovnovážnom stave už aj deťom. Deti podstatne
lepšie znášajú pomalé vytrvalostné plávanie ako
plávanie kratších vzdialeností veľkou rýchlosťou a tomu
zodpovedajúcim veľkým svalovým nasadením.
Ak má slúžiť plávanie na prevenciu ochorení srdcovo
cievneho systému, treba pri ňom dodržiavať základné pravidlá,
ktoré sme opísali v kapitole Pohybová aktivita
v prevencii ochorení. Ide najmä o počet tréningov v týždni,
ich trvanie a intenzitu zaťaženia. Kúpanie takéto podmienky
vo väčšine nespĺňa, lebo preplávané úseky sú obyčajne
krátke, prerušované oddychom, chýba im potrebná
intenzita. Ak má plávanie pozitívne vplývať na srdcovo
cievny systém, musí mať vytrvalostný charakter.
Vodné prostredie je ideálne i na predchádzanie rôznych
poškodení pohybového systému. Úrazovosť pri plávaní je
minimálna. Poškodenia zdravia sú podstatne častejšie na
prírodných vodných plochách ako v bazénoch. Pri plávaní
vo voľnej prírode na neznámych vodných plochách dochádza
k zraneniu rôznych častí organizmu o pevné predmety
skryté vo vode. Najčastejšie to bývajú rezné rany chodidla.
Neuvážené skákanie do vody na neznámych miestach
máva za následok podstatne vážnejšie poškodenia vrátane
zlomenín chrbtice spojených s ochrnutím. Pri nárazoch na
hlavu otras mozgu, strata vedomia často spôsobujú utopenie.
Znečisťovanie vodných tokov zmenilo väčšinu našich
riek na stoky, takže kúpanie v takto znečistenej vode je
z hygienického hľadiska neprípustné. Prechlórovaná voda
v bazénoch spôsobuje u niektorých ľudí zápaly spojiviek
a vonkajších zvukovodov.

Veľký výdaj energie kladie zvýšené nároky na vnútorné
orgány. Vdychuje sa napr. proti tlaku vody na hrudník,
vydychuje sa proti odporu vody. Plávanie je preto veľmi
účinným dychovým cvičením. Prednosťou pri ňom je, že
vdychujeme vzduch z hladiny vody, ktorý je čistý, nasýtený
vodnými parami a primerane zahriaty. Veľké nároky
kladie plávanie na srdcovocievny systém. Vzhľadom na
prácu všetkých svalov tela nachádzame pri plávaní maximálne
alebo submaximálne hodnoty frekvencie pulzu.
Zvyšuje sa razový i minútový objem krvi. V organizme
vznikajú biochemické zmeny, aké pozorujeme aj pri ostatných
pohybových aktivitách vytrvalostného charakteru.
Výkonnosť pri plávaní limituje na prvom mieste technika
plaveckého pohybového návyku. Jej dokonalé osvojenie
vyžaduje dlhodobé viacnásobné opakovanie, čo umožňuje
len dostatočná úroveň vytrvalostných schopností.

Zvládnutieplaveckého pohybového návyku zvyšuje sebavedomie človeka.
Plávanie kladie veľké nároky na analyzátory. Ich komplexným
pôsobením vznikajú pocity, akými sú „pocit záberu",
„pocit ľahkej a ťažkej vody" atď. Komplexné pôsobenie
analyzátorov pomáha udržiavať správnu polohu tela,
rovnováhu. Pri nedostatočnom komplexnom vnímaní
sa plavecký výcvik, teda osvojenie plaveckých pohybových
návykov, predlžuje.
Osobitné miesto v plávaní má dýchanie, ktoré je súčasťou
techniky jednotlivých plaveckých spôsobov. K dokonalému
zvládnutiu plávania patrí tiež schopnosť vedieť
v prípade nutnosti zadržať dych, čo sa nacvičuje ponáraním
do vody. Len tak sa dá zabrániť strachu a dezorientácii,
s ktorými sa u slabých plavcov stretávame pri ponorení
a sú častými príčinami utopenia. Preto platí zásada, že
len ten vie dobre a bezpečne plávať, kto pri plávaní správne
dýcha, kto sa vie so zadržaným dychom ponárať.
Výdaj energie pri plávaní je veľký. Už i samotné ponorenie
tela po krk do vody zvýši spotrebu kyslíka o 55 %.
Na výdaj energie ďalej pôsobí stupeň zvládnutia pohybového
návyku a rýchlosť plávania.

Z osobných bezpečnostných dôvodov, ako i z branného
hľadiska sa snažíme naučiť plávať deti ešte v predškolskom
veku alebo na začiatku školskej dochádzky. Vtedy
je i výučba plávania najjednoduchšia, najmenej problémová.
Plávanie sa odlišuje od väčšiny ostatných pohybových
aktivít práve vodným prostredím. Telo je pri plávaní v horizontálnej
polohe. Plavecké pohyby majú cyklický charakter
s rozhodujúcou vytrvalostnou zložkou. Pri plávaní
sa strieda napínanie s uvoľňovaním svalov a do pohybu sa
zapájajú takmer všetky svaly. Telo je vo vode nadľahčované
hmotnosťou ním vytlačenej vody, čo v určitom zmysle
uľahčuje plavecké pohyby. Na druhej strane pôsobia faktory
sťažujúce pohyb. Skutočnosť, že telo pri plávaní nemá
pevnú oporu a napriek tomu musí udržiavať rovnovážnu
polohu, kladie vysoké nároky na pohybový systém,
hlavne na zmyslové orgány. Hydrostatický tlak a odpor
vody vplývajú na dýchacie pohyby hrudníka, pričom odpor
vody rastie so štvorcom zníženia rýchlosti. Vodné prostredie
podmieňuje zvýšený výdaj tepla, takže ak plavec
zostane dlhšie stáť vo vode optimálnej teploty na plávanie
(24—26 °C), rýchlo ju pociťuje ako chladnú. Voda rovnako
teplá ako vzduch odoberá organizmu štyrikrát viac tepla.
Plávanie má priaznivý vplyv na zlepšenie termoregulačných
procesov a hlavne na prírodných kúpaliskách veľmi
účinne spolupôsobí pri otužovaní organizmu. Vplýva
i na morálne a vôľové vlastnosti človeka. Už samotný výcvik
plávania vedie k vytrvalosti, sebazapieraniu, húževnatosti,
vypestováva snahu po zdokonaľovaní.

Plávanie

Biologická hodnota plávania je veľmi vysoká. Medzi aeróbnymi
pohybovými aktivitami sa spolu s behom radí na
popredné miesto, je teda spolu s ním najvhodnejšou rekreačnou
pohybovou aktivitou. Jedným z dôvodov takéhoto
hodnotenia je prostredie, v ktorom sa plávanie realizuje.
Najlepšie sú jazerá s čistou vodou obklopené lesom
alebo morské pobrežie. Veľké vodné plochy a les zachytá
vajú nečistoty vzduchu, vďaka čomu je pri nich vzduch
bezprašný. Navyše tu pôsobí aj slnečné žiarenie.
Väčšina nekrytých bazénov je umiestená v parkovej úprave.
Pri správnom čistení a výmene vody je i toto prostredie
po hygienickej stránke veľmi dobré. Vzhľadom na naše
klimatické podmienky sa sťahujú plavci pri chladnejšom
počasí do krytých bazénov. Vo všeobecnosti z uzatvorených
priestorov sú bazény po stránke hygienickej
najlepšie.

LANDA S MICHAJLOVOVOU
uvádzajú takéto poradie rozvrstvenia
úrazov pri lyžiarskom behu: odreniny, omrzliny, rany,
zmliaždeniny, podvrtnutia s natiahnutím a roztrhnutím
väziva, vykĺbenia, zlomeniny a rôzne.
Najčastejšie dochádza k zraneniam dolných končatín
(46,5 % ) , potom horných (37 % ) . Najbežnejším mechanizmom
vzniku úrazu je náhle „zabrzdenie" jednej lyže
a s tým spojený pád. Podvrtnutia s poškodením väziva
členka a kolena vznikajú pri skrížení lyží alebo pri ich
„rozchode", oddialení hrotov lyží, s následným pádom.
Z príčin vzniku úrazu treba spomenúť neopatrnosť, nekoordinovaný
pád, nevhodné oblečenie, obutie, zlý výstroj,
neprimeranú rýchlosť jazdy v ťažkom teréne.
Špeciálna úrazová zábrana pri behu na lyžiach a lyžiarskej
turistike vychádza zo skutočnosti, že úrazy sú častejšie
na začiatku sezóny. V úrazovej zábrane dáva preto na
prvé miesto celoročnú, prípadne predsezónnu prípravu.
Ďalej zdôrazňuje dokonalé osvojenie pohybových návykov
vrátane bezpečného pádu. Správne oblečenie a obutie
nechráni len pred prechladnutím alebo omrznutím, ale
má i veľký protiúrazový význam. Týka sa to najmä nosenia
rukavíc. Dôležitosť v predchádzaní úrazov má i bezchybný
výstroj. Pri silnom mraze a vetre chránime uši
pred omrznutím prekrytím čapicou alebo čelenkou, tvár
natrením neslaným tukom.

U širokého okruhu záujemcov, ktorí využívajú beh na
lyžiach v rámci rekreačnej pohybovej aktivity, musíme
dôsledne zdôrazňovať nutnosť kondičnej prípravy. Len
kondične dobre pripravení ľudia s potrebnou úrovňou
rozvoja pohybových schopností môžu dokonale zvládnuť
zložité pohybové návyky jednotlivých spôsobov behu na
lyžiach. Preto je pre lyžiarov bežcov celoročná, alebo
letná a jesenná príprava základným predpokladom priaznivého
pôsobenia lyžiarskeho behu na organizmus. Bez
nej by nedokázali absolvovať prípravu takej intenzity
a častosti, ktorá je nutná na vznik priaznivých adaptačných
zmien.Len málo autorov sledujúcich úrazovosť pri lyžovaní vyčleňuje
osobitne úrazovosť bežcov na lyžiach, ktorá je
podstatne nižšia ako úrazovosť zjazdárov.