Wednesday, November 07, 2007

Z osobných bezpečnostných dôvodov, ako i z branného
hľadiska sa snažíme naučiť plávať deti ešte v predškolskom
veku alebo na začiatku školskej dochádzky. Vtedy
je i výučba plávania najjednoduchšia, najmenej problémová.
Plávanie sa odlišuje od väčšiny ostatných pohybových
aktivít práve vodným prostredím. Telo je pri plávaní v horizontálnej
polohe. Plavecké pohyby majú cyklický charakter
s rozhodujúcou vytrvalostnou zložkou. Pri plávaní
sa strieda napínanie s uvoľňovaním svalov a do pohybu sa
zapájajú takmer všetky svaly. Telo je vo vode nadľahčované
hmotnosťou ním vytlačenej vody, čo v určitom zmysle
uľahčuje plavecké pohyby. Na druhej strane pôsobia faktory
sťažujúce pohyb. Skutočnosť, že telo pri plávaní nemá
pevnú oporu a napriek tomu musí udržiavať rovnovážnu
polohu, kladie vysoké nároky na pohybový systém,
hlavne na zmyslové orgány. Hydrostatický tlak a odpor
vody vplývajú na dýchacie pohyby hrudníka, pričom odpor
vody rastie so štvorcom zníženia rýchlosti. Vodné prostredie
podmieňuje zvýšený výdaj tepla, takže ak plavec
zostane dlhšie stáť vo vode optimálnej teploty na plávanie
(24—26 °C), rýchlo ju pociťuje ako chladnú. Voda rovnako
teplá ako vzduch odoberá organizmu štyrikrát viac tepla.
Plávanie má priaznivý vplyv na zlepšenie termoregulačných
procesov a hlavne na prírodných kúpaliskách veľmi
účinne spolupôsobí pri otužovaní organizmu. Vplýva
i na morálne a vôľové vlastnosti človeka. Už samotný výcvik
plávania vedie k vytrvalosti, sebazapieraniu, húževnatosti,
vypestováva snahu po zdokonaľovaní.