Komplexný pocit dovoľuje prispôsobovať
sa rôznorodému terénu, rôznorodej kvalite snehu.
Základnou fyziologickou charakteristikou behu na lyžiach
je aeróbny výkon v rovnovážnom stave, teda vytrvalostný
výkon strednej intenzity. Pri behu na lyžiach možno
dosiahnuť väčšiu spotrebu kyslíka ako pri atletickom behu
v dôsledku toho, že do behu sa zapája viac svalových skupín.
To tiež vysvetľuje, prečo sa beh na lyžiach subjektívne
hodnotí ako ľahší — námaha pri behu na lyžiach sa teda
rozdeľuje na všetky svalové skupiny. Spotrebu kyslíka
pri behu okrem terénu, rýchlosti a techniky behu v rozhodujúcej
miere ovplyvňuje sklz lyží. Ten závisí od teploty
vzduchu, kĺzania lyží, voskovania, resp. akosti snehu.
Beh na lyžiach má typickú vytrvalostnú odozvu na
srdcovocievnom systéme. Frekvencia pulzu sa pohybuje
medzi submaximálnymi až maximálnymi hodnotami. Vidieť
to zo zmien frekvencie pulzu, ktoré sme sledovali telemetricky
pri behu na 5 km (obr. 2). Samozrejme, takáto
pohybová aktivita vyvolá všetky priaznivé adaptačné zmeny,
či sa to týka látkovej premeny, srdcovocievneho ale
bo dýchacieho systému. Preto u lyžiarov bežcov nachádzame
v pokoji typické vagotonické ladenie organizmu
s jeho ekonomickou „šetriacou" činnosťou. Zvýšené nároky
na bežca, na jeho termoreguláciu, kladú nepriaznivé
poveternostné podmienky — vietor, silný mráz, hmla,
sneženie. Na druhej strane sú však veľmi účinným prostriedkom
otužovania.