Zvládnutieplaveckého pohybového návyku zvyšuje sebavedomie človeka.
Plávanie kladie veľké nároky na analyzátory. Ich komplexným
pôsobením vznikajú pocity, akými sú „pocit záberu",
„pocit ľahkej a ťažkej vody" atď. Komplexné pôsobenie
analyzátorov pomáha udržiavať správnu polohu tela,
rovnováhu. Pri nedostatočnom komplexnom vnímaní
sa plavecký výcvik, teda osvojenie plaveckých pohybových
návykov, predlžuje.
Osobitné miesto v plávaní má dýchanie, ktoré je súčasťou
techniky jednotlivých plaveckých spôsobov. K dokonalému
zvládnutiu plávania patrí tiež schopnosť vedieť
v prípade nutnosti zadržať dych, čo sa nacvičuje ponáraním
do vody. Len tak sa dá zabrániť strachu a dezorientácii,
s ktorými sa u slabých plavcov stretávame pri ponorení
a sú častými príčinami utopenia. Preto platí zásada, že
len ten vie dobre a bezpečne plávať, kto pri plávaní správne
dýcha, kto sa vie so zadržaným dychom ponárať.
Výdaj energie pri plávaní je veľký. Už i samotné ponorenie
tela po krk do vody zvýši spotrebu kyslíka o 55 %.
Na výdaj energie ďalej pôsobí stupeň zvládnutia pohybového
návyku a rýchlosť plávania.