Základná gymnastika

Základná gymnastika pôsobí na maximálny rozvoj pohybového
aparátu, ako aj základných pohybových schopností.
Tým vytvára predpoklady na harmonický vývoj organizmu.
Je tiež veľmi vhodným prostriedkom na zlepšovanie
koordinačných schopností organizmu. Na pohybový
aparát kladne pôsobí nielen po stránke funkčnej, ale aj po
stránke morfologickej. Obe vlastnosti sa spájajú s rozvojom
proprioreceptívnej citlivosti.
Z funkčných zmien treba uviesť na prvom mieste nervový
systém a svalstvo. Kinestetický a vestibulárny analyzátor
pracujú pri gymnastických cvičeniach na vysokej úrovni,
rovnako aj zrakové a kožné vnímanie. V dôsledku
gymnastickej aktivity sa vytvárajú zložité časové a priestorové
vzťahy nervových procesov v centrálnom nervovom
systéme, v mozgovej kôre, čo umožňuje správne si osvojovať
zložité pohybové návyky, vykonávať pohyb koordinovane
v správnych pohybových a časových vzťahoch.
Gymnastické cvičenia podstatne zlepšujú aj orientáciu
v priestore.

Rekreačné pohybové aktivity acyklického
charakteru
Gymnastika
Gymnastika je všestranná pohybová aktivita. Zdokonaľuje
najmä pohybový aparát a koordinačné schopnosti človeka.
Má preto veľký význam pre všestranný rozvoj organizmu.
Delí sa podľa účelu na viacero druhov: na základnú
gymnastiku, ktorá sa zameriava na harmonický telesný
rozvoj, ako aj na nápravu chýb v držaní tela (zdravotná,
liečebná, nápravná gymnastika), rytmická gymnastika,
džezgymnastika, pracovná gymnastika, účelová — kondičná
gymnastika, aerobik). Všetky spomenuté druhy gymnastiky
rozvíjajú najmä silové, rýchlostné schopnosti, obratnosť,
koordinačné nervovosvalové spojenia a len v malej
miere vytrvalostné schopnosti. Zo stránky kineziologickej
zamestnáva v podstate všetky svalové skupiny.
Gymnastika so športovým zameraním obsahuje prípravu
športovcov na maximálne výkony a súťaže v športovej
a modernej gymnastike, v skokoch na trampolínach a akrobacii.

V boji proti korčuliarskym úrazom pripisujeme rozhodujúce
miesto týmto faktorom:
— ľadová plocha sa musí pravidelne udržiavať v dobrom
stave; na jazerách a slepých ramenách vodných tokov
možno korčuľovať len pri dostatočnej hrúbke ľadu;
pred korčuľovaním sa treba zoznámiť s kvalitou ľadu,
— oblečenie (najmä rukavice) nechráni len pred chladom,
ale aj pred úrazom,
— topánky a korčule musia byť v bezchybnom stave, korčule
dostatočne ostré,
— na klzisku treba dodržiavať smer jazdy, plocha sa nesmie
preplňovať (dohliada na to špeciálny dozor),
— pre začiatočníkov treba vyhradiť zvlášť vyznačenú plochu
klziska.

Úrazovosť v korčuľovaní je pomerne nízka. LANDA
uvádza výsledky VOROBJEVA, ktorý našiel pri prepočte
na počet koručuľujúcich len 0,15—0,23percentnú úrazovosť.
K úrazom najčastejšie dochádza pri pádoch, zrážkach
s druhou osobou alebo nárazom na pevný predmet.
Okrem nezvládnutia jazdy sa na páde podieľa nekvalitný
ľad, tupé korčule, nedisciplinovanosť korčuľujúcich sa na
preplnenom klzisku, niekedy i únava. Na voľných vodných
plochách dochádza občas i k prelomeniu ľadu, keď
okrem úrazu môže takáto udalosť ohroziť život utopením.
Na klziskách pozorujeme jednotlivé druhy zranení v tomto
poradí: rany, zmliaždeniny, odreniny, omrzliny, natiahnutia
svalov, zlomeniny, podvrtnutia, otras mozgu.
Dolné končatiny sa pritom zranili v 38,5 %, horné končatiny
v 33,5 %. Nasledovala hlava, krk, trup. Z príčin
úrazu treba na prvom mieste uviesť organizačné nedostatky,
preplnené plochy, korčuľovanie v protismere, neprimeranú
rýchlosť jazdy na preplnenej ploche, zlý povrch
ľadu, zlý technický stav korčúľ, obuvi. Na prírodných
klziskách býva príčinou úrazu veľký odmäk, mráz, fujavica,
trhliny v ľade.

Vychádzajúc z uvedených zmien organizmu môžeme
zhrnúť, že korčuľovanie je pohybová aktivita submaximálnej
až strednej intenzity, s ktorou môžu deti začínať už
v predškolskom veku. 1 keď korčuľovanie zamestnáva veľké svalové skupiny, nedáva dostatočné podnety na harmonický
vývoj mladého organizmu, preto sa musí dopĺňať
všestrannou pohybovú aktivitou, najlepšie atletikou, gymnastikou
a plávaním.
Korčuľovanie ako cyklický pohyb vytrvalostného charakteru
submaximálnej až miernej intenzity sa dá s úspechom
využiť v rekreačnej pohybovej aktivite na predchádzanie
srdcovocievnych ochorení. Treba však pritom dodržiavať
predtým opísané pravidlá o frekvencii, trvaní
a intenzite vykonávanej činnosti. Realizovať tieto požiadavky
možno na voľných prírodných ľadových plochách
(na preplnených klziskách by to robilo problémy). Preto
treba využívať korčuľovanie ako jednu zo sezónnych pohybových
aktivít v zimnom období ako pravidelnú pohybovú
aktivitu. Spôsob jazdy na korčuliach musí mať skôr
charaker rýchlokorčuľovania, t.j. pravidelného, neprerušovaného
a dlhotrvajúceho pohybu.

Korčuľovanie

Pri zaručení bezpečnosti korčuľovanie vo voľnej prírode
má po hygienickej stránke prednosti pred korčuľovaním
na zimných štadiónoch. Popri čistom vzduchu pôsobí
na organizmus ovzdušie, prúdenie vzduchu, slnečné žiarenie.
Prírodné klziská sú závislé od prostredia, v ktorom sa
zriaďujú. Pokiaľ ide o ich kvalitu, najmenej výhodné sú
umelé ľadové plochy, na druhej strane však vďaka nim sa
z kedysi vyslovene sezónnej pohybovej aktivity stala aktivita
celoročná. Pri dobrej kvalite ľadu sú umelé ľadové
plochy podstatne bezpečnejšie.
Korčuľovanie je cyklický pohyb. Do lokomócie sa zapájajú
tie isté svalové skupiny ako pri behu, doplnené ešte
o priťahovače a odťahovače stehien. Pri korčuľovaní za
teplôt blízkych bodu mrazu kĺzavý pohyb korčule rozpúšťa
ľad, čím sa zmenšuje trenie korčule. Za nízkych teplôt
k tomu nedochádza, korčuľa ľad reže. Suché trenie teda
jazdu podstatne sťažuje. Mimoriadne nároky na rovnováhu
vyžaduje jazda v oblúkoch. Korčuľovanie kladie na
nervový systém a látkovú premenu také isté požiadavky
ako beh. Pri rekreačnom korčuľovaní sa vydá 1 260 kJ . h1.
Vzhľadom na prácu veľkých svalových skupín možno pri
korčuľovaní dosiahnuť veľkú spotrebu kyslíka. Tomu zodpovedá
aj reakcia srdcovocievneho systému. Hodnoty
frekvencie pulzu zistené pri vyslovene rekreačnom 22minútovom
korčuľovaní ležali medzi 120 — 140 . min1. Napriek
tomu, že nízka teplota prostredia dovoľuje odovzdávať
organizmu pri zaťažení vytvorené teplo do okolia, pri
intenzívnom korčuľovaní dochádza k pomerne veľkým
stratám tekutín.

V prevencii

poškodení zdravia pri plávaní a v úrazovej
zábrane treba dodržiavať tieto základné pravidlá:
— plávať možno len na jazerách a vodných tokoch, ktoré
dokonale poznáme, ktoré sú bezpečné,
— na menej udržiavaných vodných plochách chránime
chodidlo pred poškodením vhodnou obuvou,
— skákať do vody možno len na miestach špeciálne na to
upravených,
— plávať a kúpať sa nesmie po požití alkoholu,
— prevádzkovateľov prírodných kúpalísk treba donútiť,
aby pri brehu vyznačili bójkami bezpečný pás na kúpanie,
na ktorý dohliadajú plavčíci,
— pred plávaním treba celé telo postupne navlhčiť,
— plávať ďalej od brehu môžu len výborní plavci, ale i tí
len viacerí spolu,
— za menej teplého počasia sa majú mokré plavky po
vyjdení z vody vymeniť za suché, telo sa má dokonale
vytrieť dosucha uterákom, lebo len tak sa predíde
prechladnutiu,
— skákať do bazénu možno len pri malom počte ľudí
z čelných strán bazénu,
— v bazéne s chlórovanou vodou chránime oči pred jej
pôsobením plaveckými okuliarmi, vonkajšie zvukovo
dy gumenými upchávkami alebo vatou presýtenou olejom,
prípadne krémom.

Negatívne pôsobí

i na sliznice horných dýchacích ciest. Plavárne sú tiež častým semenišťom
plesňových ochorení, preto sa zle omývateľné drevené
rošty nahrádzajú roštmi z umelých hmôt. Do bazénov
možno vchádzať len z čelných (krátkych) strán. Odtiaľ sa
tiež dovoľuje pri malom množstve ľudí v bazéne skákať do
vody. Z postranných (dlhých) strán sa do vody skákať nesmie!
Porušenie tohto pravidla spôsobilo už viacero úrazov,
najmä zmliaždenín.
Najtragickejším dôsledkom nesprávneho plávania je
utopenie. Každoročne sa v ČSSR utopí okolo 700 ľudí.
U veľkého počtu z nich sa zistí pomerne vysoká koncentrácia
alkoholu v krvi, podstatne častejšie na prírodných
vodných plochách. Dochádza k nemu u plavcov, ktorí
preceňujú svoje schopnosti, sú pod vplyvom alkoholu,
plávajú sami ďaleko od brehu.