nohejbal

Do prípravy treba vsunúť
2—3 razy v týždni pohybovú aktivitu so zdôraznenou vytrvalostnou
zložkou, lebo časté prerušenia hry pri nohejbalovom
stretnutí bránia dosiahnuť tento cieľ. Starší ľudia
vzhľadom na menšie nasadenie nedosiahnu ani predtým
opísanú intenzitu hry, preto nutnosť doplnkového vytrvalostného
zaťaženia je u nich ešte naliehavejšia. Vzhľadom
na prostredie, v akom sa hrá nohejbal, a na jeho pôsobenie
na rozvoj všetkých pohybových schopností možno
zhrnúť, že je vhodným prostriedkom masovej a rekreačnej
pohybovej aktivity za podmienky, ak sa v príprave uplátní
v potrebnom množstve a intenzite vytrvalostná pohybová
zložka.
Úrazovosť je v nohejbale malá, lebo protihráči neprichádzajú
do priameho kontaktu. Najčastejšie sa zrania
dolné končatiny podvrtnutím v členkovom a kolennom
kĺbe. Pri pádoch vznikajú odreniny a zmliaždeniny.
V špecifickej úrazovej zábrane sa odporúča pred hrou
skontrolovať stav hracej plochy a nosiť obuv s neklzavou
podrážkou, spevňujúcu členok, bez kolíkov. Starší hráči
by nemali podľahnúť emocionálnosti hry, aby príliš častými
šprintmi nepreťažili srdcovocievny systém.

Tenis

Pravidelná príprava v tenise sa začína už v 10 rokoch.
Vzhľadom na jednostranné zaťaženie hornej končatiny
a v súvislosti s tým hroziace nebezpečenstvo nesprávneho
držania tela u detí sa zdôrazňuje nutnosť vyrovnávajúcich
kompenzačných cvičení a doplnkových pohybových aktivít.
V samotnej hre a tréningu vrcholového hráča je dostatok
aeróbneho zaťaženia, preto sa uplatňuje aj v prevencii
proti rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.
U rekreačne hrajúcich sa dosiahne tento efekt pri dvojhre,
vo výcviku na pohyb náročných tenisových činností
alebo v 2—3 tréningoch týždenne so zdôraznením všeobecnej
vytrvalosti s potrebnou intenzitou a trvaním.
U starších hráčov nesmieme zabudnúť na riziko preťaženia
šprintmi, k čomu prispieva veľká emocionálnosť hry.
Štvorhra je na preventívne pôsobenie málo intenzívnou
aktivitou. Samotná dvojhra alebo štvorhra rekreačných
hráčov nedáva dostatočné podnety srdcovocievnemu systému.
Úrazovosť v tenise je malá. Zastúpené sú len podvrtnutia
členkového kĺbu, natrhnutia lýtkového svalu, odreniny.
U tenistov podstatne častejšie vzniká chronické poškodenie
lakťa — „tenisový lakeť". Názory na vznik tohto
poškodenia sa rozchádzajú. Prevažuje názor, že vzniká
dráždením okostice v oblasti úponu vystieračov predlak

tia, pričom vo všeobecnosti sa pripúšťa pôsobenie mikrotraum.
U starších, 40 až 50ročných hráčov, je toto poškodenie
častejšie. Vysvetľuje sa stratou elasticity tkaniva.
Za najčastejšiu príčinu vzniku sa uvádza nesprávna
technika úderu, nadmerné zaťaženie, zlý výplet rakety, zlá
elastickosť lôpt, hnisavé ložisko v organizme.
V úrazovej zábrane tenisu sa odporúčajú len všeobecné
zásady, ako napr. výdatné rozcvičenie, správna podrážka
obuvi vzhľadom na povrch ihriska, doplnkové športy.
u rekreačných hráčov prerušenie hry pri príznakoch únavy.
Nohej bal
Kondične menej náročnou hrou je nohejbal. Hrá sa
najčastejšie vo voľnej prírode na tenisových alebo volejbalových
dvorcoch, ale aj na asfalte, tartane a pod., kde
okrem vdychovania čistého vzduchu využíva sa aj efekt na
otužovanie pôsobením slnečného žiarenia a prúdenia
vzduchu.
Z kineziologickej stránky zamestnáva nohejbal rovnaké
svalové skupiny ako futbal. Na rozdiel od futbalu hráč na
menšej hracej ploche podstatne menej behá, častejšie kope
do lopty alebo hlavičkuje. Trvanie stretnutia nie je časovo
obmedzené, hrá sa na vopred určený počet setov.
Hra na malom ihrisku kladie mimoriadne nároky najmä
na reakčnú schopnosť, obratnosť a rýchlostné schopnosti.
Silová zložka je zastúpená pri výskokoch pri hlavičkovaní
a pri rýchlych štartoch. Hra s rovnocenným súperom trvá
dlhšie, takže na úspešný priebeh sú potrebné i vytrvalostné
schopnosti.
Obraz o intenzite zaťaženia nám poskytuje frekvencia
pulzu pri hre. Ležala v rozmedzí od 85 do 115 . min1.
I keď sa medzi hráčmi pozorovali individuálne rozdiely,
možno povedať, že nohejbal zaťažuje organizmus strednou
až malou intenzitou. Tomu zodpovedajú aj ostatné
funkčné parametre, ktoré sme našli pri vyšetreniach hráčov
nohejbalu. Vzhľadom na vek hráčov považujeme po

dľa zistenej frekvencie pulzu hru za málo intenzívnu na vyvolanie
adaptačných zmien, ktoré by boli účinné v prevencii
srdcovocievnych ochorení.

Tenis

Tenis sa hrá u nás najviac na antukových dvorcoch vo
voľnej prírode, čo je zo zdravotnej stránky výhodné, lebo
jednak je vzduch podstatne lepší ako v halách, jednak sa
tenista pri hre otužuje. Pri zlom počasí a v zime sa tenisti
presúvajú do hál na antukové alebo iné povrchy. Hygienické
podmienky určuje pritom prašnosť prostredia, výmena
vzduchu a kvalita hracej plochy.
Z kineziologickej stránky ide o náročnú hru. pri ktorej
sa okrem svalstva zúčastneného na tenisovom behu značne
zaťažujú ohýbače prstov, ohýbače a vystierače zápästia
hrajúcej hornej končatiny. Pri bekhendovom údere sa stahuje
trojhlavý sval ramena, pri forhendovom údere dvojhlavý
sval ramena a svalstvo prednej strany ramena.
Tenis kladie veľké nároky na vytrvalosť, obratnosť, koordinovanosť.
rýchlostné a silové schopnosti. Z ostatných
vlastností je najpotrebnejšia schopnosť koncentrácie.
Z uvedeného vidieť, že dobrý tenista potrebuje vysokú
všeobecnú funkčnú zdatnosť organizmu, ako aj morálne
a vôľové vlastnosti. V dôsledku toho, že sa hrá na počet
víťazných setov, nemožno stretnutie časovo obmedziť. Pri
hre na päť setov sú často pre výsledok rozhodujúce vytrvalostné
schopnosti. Náročnosť tenisu sa odzrkadľuje i na
funkčných parametroch hráčov. HOLLMANN našiel
u vrcholových tenistov maximálnu spotrebu kyslíka prekračujúcu
4 000 ml. Telemetrické sledovania pri stretnutí
v dvojhre zistili frekvenciu pulzu od 130 do 170 . min1.
s priemerom okolo 155 . min1. Podstatne nižšie hodnoty
frekvencie pulzu, v priemere od 110 — 140 . min1. sme pozorovali
pri stretnutí v štvorhre. V športovom tréningu
sme našli najväčšie zaťaženie pri kombinácii základných
úderov s volejmi — 150 — 180 . min1. Pomerne vysokú
intenzitu malo i rozcvičenie, nižšiu intenzitu sme zaznamenali
pri skracovaných úderoch ..harmonika". Najnižšia
intenzita bola pri výcviku základných úderov s menením
miesta a pri hre s plným nasadením sily, v priemere okolo
140 . min1.