Tenis

Pravidelná príprava v tenise sa začína už v 10 rokoch.
Vzhľadom na jednostranné zaťaženie hornej končatiny
a v súvislosti s tým hroziace nebezpečenstvo nesprávneho
držania tela u detí sa zdôrazňuje nutnosť vyrovnávajúcich
kompenzačných cvičení a doplnkových pohybových aktivít.
V samotnej hre a tréningu vrcholového hráča je dostatok
aeróbneho zaťaženia, preto sa uplatňuje aj v prevencii
proti rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.
U rekreačne hrajúcich sa dosiahne tento efekt pri dvojhre,
vo výcviku na pohyb náročných tenisových činností
alebo v 2—3 tréningoch týždenne so zdôraznením všeobecnej
vytrvalosti s potrebnou intenzitou a trvaním.
U starších hráčov nesmieme zabudnúť na riziko preťaženia
šprintmi, k čomu prispieva veľká emocionálnosť hry.
Štvorhra je na preventívne pôsobenie málo intenzívnou
aktivitou. Samotná dvojhra alebo štvorhra rekreačných
hráčov nedáva dostatočné podnety srdcovocievnemu systému.
Úrazovosť v tenise je malá. Zastúpené sú len podvrtnutia
členkového kĺbu, natrhnutia lýtkového svalu, odreniny.
U tenistov podstatne častejšie vzniká chronické poškodenie
lakťa — „tenisový lakeť". Názory na vznik tohto
poškodenia sa rozchádzajú. Prevažuje názor, že vzniká
dráždením okostice v oblasti úponu vystieračov predlak

tia, pričom vo všeobecnosti sa pripúšťa pôsobenie mikrotraum.
U starších, 40 až 50ročných hráčov, je toto poškodenie
častejšie. Vysvetľuje sa stratou elasticity tkaniva.
Za najčastejšiu príčinu vzniku sa uvádza nesprávna
technika úderu, nadmerné zaťaženie, zlý výplet rakety, zlá
elastickosť lôpt, hnisavé ložisko v organizme.
V úrazovej zábrane tenisu sa odporúčajú len všeobecné
zásady, ako napr. výdatné rozcvičenie, správna podrážka
obuvi vzhľadom na povrch ihriska, doplnkové športy.
u rekreačných hráčov prerušenie hry pri príznakoch únavy.
Nohej bal
Kondične menej náročnou hrou je nohejbal. Hrá sa
najčastejšie vo voľnej prírode na tenisových alebo volejbalových
dvorcoch, ale aj na asfalte, tartane a pod., kde
okrem vdychovania čistého vzduchu využíva sa aj efekt na
otužovanie pôsobením slnečného žiarenia a prúdenia
vzduchu.
Z kineziologickej stránky zamestnáva nohejbal rovnaké
svalové skupiny ako futbal. Na rozdiel od futbalu hráč na
menšej hracej ploche podstatne menej behá, častejšie kope
do lopty alebo hlavičkuje. Trvanie stretnutia nie je časovo
obmedzené, hrá sa na vopred určený počet setov.
Hra na malom ihrisku kladie mimoriadne nároky najmä
na reakčnú schopnosť, obratnosť a rýchlostné schopnosti.
Silová zložka je zastúpená pri výskokoch pri hlavičkovaní
a pri rýchlych štartoch. Hra s rovnocenným súperom trvá
dlhšie, takže na úspešný priebeh sú potrebné i vytrvalostné
schopnosti.
Obraz o intenzite zaťaženia nám poskytuje frekvencia
pulzu pri hre. Ležala v rozmedzí od 85 do 115 . min1.
I keď sa medzi hráčmi pozorovali individuálne rozdiely,
možno povedať, že nohejbal zaťažuje organizmus strednou
až malou intenzitou. Tomu zodpovedajú aj ostatné
funkčné parametre, ktoré sme našli pri vyšetreniach hráčov
nohejbalu. Vzhľadom na vek hráčov považujeme po

dľa zistenej frekvencie pulzu hru za málo intenzívnu na vyvolanie
adaptačných zmien, ktoré by boli účinné v prevencii
srdcovocievnych ochorení.