Volejbal

Jednou z najrozšírenejších hier u nás je volejbal, najmä
jeho rekreačná forma. Podmieňuje to malá priestorová
náročnosť. I keď po prechode do telocviční stal sa volejbal
celoročnou pohybovou aktivitou, väčšinou sa hrá vonku.
Ak je povrch ihriska bezprašný s dostatkom zelene v okolí,
z hygienického hľadiska spĺňa podmienky dobrého prostredia.
Pri pravidelnej hre majú vonkajšie poveternostné
podmienky kladný vplyv na zvyšovanie otužilosti organizmu.
Volejbal v halách a telocvičniach je zdravotne menej
hodnotný, avšak dovoľuje venovať sa mu celý rok.
Z kineziologickej stránky je v popredí schopnosť výskoku
a sila úderu pri smeči. Pri volejbalových činnostiach
hrá dôležitú úlohu dokonalá prstová technika, správna koordinácia
dolných, horných končatín a trupu.
Volejbal podporuje všestranný rozvoj pohybových
schopností, ako aj morálnych a vôľových vlastností. Rýchle
striedanie herných situácií kladie nároky na telesnú,
technickú, taktickú a psychickú pripravenosť. Rozhodujúce
sú rýchlostné schopnosti, ktoré sú úzko späté s obratnosťou,
silovými schopnosťami a sčasti i so špeciálnou vytrvalosťou.
Vzhľadom na malú hraciu plochu volejbal nekladie
vysoké nároky na organizmus, avšak značná emocionálnosť,
ako i malý počet hráčov vyžadujú o to väčšiu
sústredenosť. I keď hráč práve nie je v akcii, musí byť
v stálom strehu, čo psychicky labilných jedincov veľmi vyčerpáva.
Pomerne menšie fyzické zaťaženie pri volejbale
dovoľuje vykonávať ho od detstva až do vysokého veku.
Zaťaženie v príprave volejbalistu je väčšie ako v stretnutí,
ale aj tak je submaximálne. Vyšetrenia volejbalistov
potvrdzujú, že táto hra v podstatnejšej miere nezvyšuje
aeróbnu kapacitu. Iba vrcholoví volejbalisti, ktorí intenzívne
trénujú a v hlavnom období si udržujú vysokú funkčnú
úroveň všetkých základných pohybových schopností,
mali niektoré funkčné parametre dávajúce dobrý predpoklad
aeróbneho výkonu. O nízkom zaťažení srdcovo
cievneho systému pri súťažnej hre svedčia telemetrické
sledovania frekvencie pulzu. MRZENA uvádza v tréningu
vrcholových volejbalistov hodnoty v rozmedzí 170—
195 . min 1 , v stretnutí okolo 170 . min1. V našich pozorovaniach
vrcholových volejbalistov, ktorých tréning bol
zameraný na všeobecnú telesnú prípravu, sme našli pri
opakovaní pohybového testu maximálne hodnoty frekvencie
pulzu, pohybujúce sa medzi 190—200 . min1. Pri
stretnutiach bola frekvencia pulzu podstatne nižšia. Pohybovala
sa medzi 140 — 180 . min1. Najčastejšia hodnota
bola okolo 150 . min1.
Napriek tomu možno volejbal pre jeho pohybové všestranné
pôsobenie na organizmus považovať za vhodný
druh masovej a rekreačnej pohybovej aktivity. Pre svoju
primeranú fyzickú náročnosť je vhodný najmä pre starších
ľudí. Vzhľadom na to, že nezlepšuje aeróbnu kapacitu,
musí sa dopĺňať pravidelne vykonávanou nešpecifickou
aeróbnou činnosťou vytrvalostného charakteru, najlepšie
vo voľnej prírode.
Úrazovosť vo volejbale je pomerne nízka. Je to pochopiteľné,
keď si uvedomíme, že súperi sa v podstate okrem
činností na sieti nedostanú pri hre do priameho kontaktu.
V štatistike úrazov je volejbal s 1,15 úrazmi na 100 hráčov
na 14. mieste medzi ostatnými druhmi športu. Najčastejším
zranením je podvrtnutie členkového kĺbu po zlom doskoku.
Nasledujú podvrtnutia prstov rúk, najmä palca, pri
nesprávnom, technicky nedokonalom spracovaní lopty.
Z príčin vzniku úrazu prevláda chybná technika pohybu.
V mechanizme sú to zlý doskok, náraz, pád a iné. Za
zmienku ešte stojí zistenie, že najčastejšie sa zrania muži
medzi 25.—29. rokom, ženy medzi 19.—24. rokom.
V špecifických pravidlách úrazovej zábrany sa zdôrazňujú
tieto prvky:
— v tréningu treba venovať mimoriadnu pozornosť nácviku
výskokov a doskokov na pružnom podklade,
— členok musí spevňovať vhodná obuv; spevňuje sa tiež
elastickým ovínadlom alebo tepovaním.
— techniku spracovania lopty treba nacvičovať do úplnej
dokonalosti.