Házená

Hádzaná
Napriek skutočnosti, že vrcholová a sčasti aj výkonnostná
hádzaná sa presťahovali do telocviční a hál, rekreačná
hádzaná sa hrá väčšinou na ihriskách vo voľnej prírode s
vysadenou zeleňou v okolí. Pri vhodnej, hygienicky vyhovujúcej
povrchovej úprave hracej plochy je vzduch dostatočne
čistý. Na organizmus hádzanárov vplývajú vonkajšie
poveternostné podmienky, slnko, zmeny teploty a prúdenia
vzduchu a otužujú ho. Pri chladnejšom počasí bývajú
problémy so striedaním hráčov na ihriskách, najmä ak
nie je hráčska lavička chránená aspoň od vetra. Hráči sa
musia opakovane obliekať a vyzliekať, aby zabránili
prechladnutiu. Hra v telocvičniach a halách je z hygienickej
stránky pre horšiu kvalitu vzduchu menej hodnotná.
Tvrdé povrchy ihriska môžu u niektorých jedincov vyvolať
poškodenia pohybového systému. Na druhej strane to
však umožňuje hrať počas celého roku za akéhokoľvek
počasia v štandardných podmienkach.
Z kineziologického hľadiska kladie hádzaná vysoké nároky
na svalstvo pracujúce pri behu a skokoch. Navyše je
potrebná sila svalov horných končatín, ohýbačov ramena,
predlaktia, zápästia a ruky. Sila ohýbačov prstov ruky zabezpečuje
presné vedenie lopty.
Vzhľadom na zapojenie všetkých svalov organizmu do
pohybu je hádzaná hrou s pomerne veľkou energetickou
odozvou organizmu. Prispieva k tomu jej značná emocionálnosť.
Taktikou podmienený spôsob hry, v ktorom sa
striedajú rýchle šprinty s pomalším pohybom pri rozohra
vaní na vytvorenie streleckej pozície, spôsobuje, že napriek
veľkému energetickému zaťaženiu nemusí organizmus
pracovať v aeróbnych podmienkach. Takáto hra potom
nevytvára podnety na prevenciu srdcovocievnych
ochorení.