Házená

Rekreačná hra, v ktorej prevláda stály pohyb
s opakovaným zrýchľovaním behu bez šprintov a dlhého
rozohrávania na streľbu, prebieha vo väčšine za aeróbnych
podmienok. Vďaka tomu nachádzame u hádzanárov
také funkčné parametre, ktoré svedčia o vysokej biologickej
hodnote tejto hry. Relatívne veľkú intenzitu zaťaženia
srdcovocievneho systému najlepšie dokumentujú telemetrické
sledovania frekvencie pulzu, ktoré uvádza BOLEK
u hádzanárov Dukly Praha. V stretnutiach s ťažkými súpermi
bola priemerná hodnota frekvencie pulzu medzi
180—190 . min1, pri hre so slabším súperom medzi 160 až
170 . min1 a v tréningových stretnutiach medzi 150 až
165 . min1
Všestrannosť zaťaženia dovoľuje hrať hádzanú mužom
i ženám od mladosti až do pokročilého veku. U starších sa
odporúča len jej rekreačná forma bez šprintov a veľkého
úsilia pri streľbe. U mládeže sa výcvik zameriava najmä na
obratnosť, ku ktorej pristupujú medzi 6.—10. rokom
rýchlostné schopnosti, čo spoločne rozvíja aj vytrvalostné
schopnosti. Tréning typického silového a vytrvalostného
charakteru sa odporúča až v puberte, po skončení rýchlej
fázy rastu.
Hádzaná rovnako rozvíja všetky pohybové schopnosti,
ako aj morálne a vôľové vlastnosti a podporuje priaznivé
adaptačné zmeny. Priaznivé adaptačné zmeny typické pre
dostatočné aeróbne zaťaženie organizmu našla HÁJKOVÁ
už u dorastencov a dorasteniek. Absolútny objem
srdca hádzanárov bol významne vyšší ako v kontrolných
skupinách. Rovnako to bolo aj v zisťovaní ďalších parametrov.
Zaťaženie pri frekvencii pulzu 170 . min1 bolo
podstatne väčšie ako v kontrolných skupinách. Aj pri ergometrickom
zaťažení dosahujú hádzanári značne vyššie
hodnoty pulzového kyslíka. Neprítomnosť štatisticky významných
rozdielov v ďalších parametroch potrebných na

dobrú aeróbnu prácu viedlo HÁJKOVÚ k zdôrazneniu
nutnosti zvýšiť aeróbnu kapacitu hádzanárov.

Házená

Hádzaná
Napriek skutočnosti, že vrcholová a sčasti aj výkonnostná
hádzaná sa presťahovali do telocviční a hál, rekreačná
hádzaná sa hrá väčšinou na ihriskách vo voľnej prírode s
vysadenou zeleňou v okolí. Pri vhodnej, hygienicky vyhovujúcej
povrchovej úprave hracej plochy je vzduch dostatočne
čistý. Na organizmus hádzanárov vplývajú vonkajšie
poveternostné podmienky, slnko, zmeny teploty a prúdenia
vzduchu a otužujú ho. Pri chladnejšom počasí bývajú
problémy so striedaním hráčov na ihriskách, najmä ak
nie je hráčska lavička chránená aspoň od vetra. Hráči sa
musia opakovane obliekať a vyzliekať, aby zabránili
prechladnutiu. Hra v telocvičniach a halách je z hygienickej
stránky pre horšiu kvalitu vzduchu menej hodnotná.
Tvrdé povrchy ihriska môžu u niektorých jedincov vyvolať
poškodenia pohybového systému. Na druhej strane to
však umožňuje hrať počas celého roku za akéhokoľvek
počasia v štandardných podmienkach.
Z kineziologického hľadiska kladie hádzaná vysoké nároky
na svalstvo pracujúce pri behu a skokoch. Navyše je
potrebná sila svalov horných končatín, ohýbačov ramena,
predlaktia, zápästia a ruky. Sila ohýbačov prstov ruky zabezpečuje
presné vedenie lopty.
Vzhľadom na zapojenie všetkých svalov organizmu do
pohybu je hádzaná hrou s pomerne veľkou energetickou
odozvou organizmu. Prispieva k tomu jej značná emocionálnosť.
Taktikou podmienený spôsob hry, v ktorom sa
striedajú rýchle šprinty s pomalším pohybom pri rozohra
vaní na vytvorenie streleckej pozície, spôsobuje, že napriek
veľkému energetickému zaťaženiu nemusí organizmus
pracovať v aeróbnych podmienkach. Takáto hra potom
nevytvára podnety na prevenciu srdcovocievnych
ochorení.