Házená

Rekreačná hra, v ktorej prevláda stály pohyb
s opakovaným zrýchľovaním behu bez šprintov a dlhého
rozohrávania na streľbu, prebieha vo väčšine za aeróbnych
podmienok. Vďaka tomu nachádzame u hádzanárov
také funkčné parametre, ktoré svedčia o vysokej biologickej
hodnote tejto hry. Relatívne veľkú intenzitu zaťaženia
srdcovocievneho systému najlepšie dokumentujú telemetrické
sledovania frekvencie pulzu, ktoré uvádza BOLEK
u hádzanárov Dukly Praha. V stretnutiach s ťažkými súpermi
bola priemerná hodnota frekvencie pulzu medzi
180—190 . min1, pri hre so slabším súperom medzi 160 až
170 . min1 a v tréningových stretnutiach medzi 150 až
165 . min1
Všestrannosť zaťaženia dovoľuje hrať hádzanú mužom
i ženám od mladosti až do pokročilého veku. U starších sa
odporúča len jej rekreačná forma bez šprintov a veľkého
úsilia pri streľbe. U mládeže sa výcvik zameriava najmä na
obratnosť, ku ktorej pristupujú medzi 6.—10. rokom
rýchlostné schopnosti, čo spoločne rozvíja aj vytrvalostné
schopnosti. Tréning typického silového a vytrvalostného
charakteru sa odporúča až v puberte, po skončení rýchlej
fázy rastu.
Hádzaná rovnako rozvíja všetky pohybové schopnosti,
ako aj morálne a vôľové vlastnosti a podporuje priaznivé
adaptačné zmeny. Priaznivé adaptačné zmeny typické pre
dostatočné aeróbne zaťaženie organizmu našla HÁJKOVÁ
už u dorastencov a dorasteniek. Absolútny objem
srdca hádzanárov bol významne vyšší ako v kontrolných
skupinách. Rovnako to bolo aj v zisťovaní ďalších parametrov.
Zaťaženie pri frekvencii pulzu 170 . min1 bolo
podstatne väčšie ako v kontrolných skupinách. Aj pri ergometrickom
zaťažení dosahujú hádzanári značne vyššie
hodnoty pulzového kyslíka. Neprítomnosť štatisticky významných
rozdielov v ďalších parametroch potrebných na

dobrú aeróbnu prácu viedlo HÁJKOVÚ k zdôrazneniu
nutnosti zvýšiť aeróbnu kapacitu hádzanárov.