Fotbal

Pohybové a športové hry v rekreačnej pohybovej
aktivite
Futbal
Najpopulárnejšou športovou hrou u nás i v celosvetovom
meradle je futbal. Ak je ihrisko obklopené zeleňou, hrá sa
v hygienicky dobrom prostredí. Výnimku tvoria len škvarové
hracie plochy, ktoré sa využívajú v zime, lebo v lete
pre svoju prašnosť a možnosť zranenia sú nevhodné. Z kineziologickej
stránky okrem herných predpokladov majú
pre dobrý výkon vo futbale veľký význam svaly zúčastnené
na behu a skoku. Kopnutie do lopty sa robí explozívnym
vystretím nohy v kolene a skrčením v stehnovom
kĺbe pri súčasnom stiahnutí brušných svalov. Druhá končatina
je oporná. Oporu zabezpečujú vystierače stehna
a predkolenia.
Futbalom sa rozvíjajú rýchlostné, vytrvalostné, silové
schopnosti, obratnosť, schopnosť rýchlej reakcie, postreh,
morálne a vôľové vlastnosti. Vďaka tomu má futbalista
vysokú funkčnú zdatnosť, je schopný rýchlo vyštartovať.
šprintovať, koordinovať rôzne pohyby, spracovať loptu.
viesť ju, nahrať alebo vystreliť.

Sjezdové lyžování

Tieto nedostatky umocňuje zlá fyzická pripravenosť na
zjazdové lyžovanie. Podmieňovať ju môže sezónnosť zjazdového
lyžovania a v našich podmienkach i nedostatok
vhodných terénov v mieste bydliska. Preto je bezpodmienečne
potrebná predsezónna dostatočne dlhá špeciálna
kondičná príprava v domácich podmienkach, „na suchu".
K pomerne vážnym poškodeniam zdravia dochádza, ak
sa nerešpektuje možnosť náhlej zmeny počasia na horách.
Hmla, sneženie podmienili nejeden vážny úraz, prípadne
boli príčinou straty života. Na tomto mieste treba uviesť aj
lavínové nebezpečenstvo. Vďaka meteorológom a Horskej
službe sme už dnes pravidelne denne informovaní
o lavínovom nebezpečenstve. Ich varovaniami sa treba
riadiť, uvedomiť si osobitosti niektorých lyžiarskych oblastí
a o lavínovom nebezpečenstve sa informovať aj u chatárov
alebo príslušníkov Horskej služby.
Rozborom úrazov pri zjazdovom lyžovaní HANDZO
A SPOL. zistili, že najčastejšou príčinou úrazu bol v 41,6%
nevhodný terén, v 39,6 % chybná technika, v 10,8 % chyby
vo výstroji. Nasledovali klimatické podmienky a iné
príčiny. V mechanizme úrazu prevládal pád (74 %), náraz
na prekážku (18,4 %), v menšej miere zlý doskok, neopatrnosť
a iné. Z diagnóz boli najpočetnejšie podvrtnutia
kĺbov, zlomeniny kostí, porušenia mäkkých častí kolien,
rany a iné. Najčastejšie sa zrania dolné končatiny, na nich
kosti predkolenia a kĺb kolena.
V úrazovej zábrane zjazdového lyžovania treba dodržiavať
tieto špecifické pravidlá:
— Zjazdové lyžovanie vyžaduje dokonalú kondičnú prípravu
a rozjazdenie na snehu. Pri nácviku treba prísne
dodržiavať metodický postup.
— Výstroj a oblečenie musia spĺňať všetky bezpečnostné
pravidlá. Pravidelne treba kontrolovať správne nastavenie
bezpečnostného viazania. Rukavice chránia nielen
proti chladu, ale aj proti úrazu. Oblečenie má byť
z nekĺzavého protišmykového materiálu. Na slnku
chránime oči slnečnými okuliarmi.
— Lyžujeme na svahoch, ktoré zodpovedajú našim tech

niekým schopnostiam. Jazdu prispôsobíme upravenosti
svahu a kvalite snehu.
— Dbáme na pokyny Horskej služby a prevádzkovateľov
vlekov.
— Do celodenného lyžovania vkladáme oddychové prestávky.
Pri týždennom pobyte na 3. — 4. deň, keď
vrcholí únava, zaradíme voľný oddychový poldeň.
— Na svahoch jazdíme disciplinovane, primeranou rýchlosťou,
zastavujeme sa len mimo trate.
— Pitie alkoholu pri zjazdovom lyžovaní je rovnako nebezpečné
ako pri riadení motorových vozidiel.
— V základnom výcviku zjazdového lyžovania učíme
správne bezpečne padať.
— U 11—15ročnej mládeže, kde dochádza najčastejšie
k zraneniam, uprednostňujeme organizované zjazdové
lyžovanie.

Sjezdové lyžování

Metabolický sa zjazdové lyžovanie radí k submaximálnym
zaťaženiam. Energetická spotreba rastie úmerne
s počtom najazdených kilometrov. Vzhľadom na krátkotrvajúce
zaťaženie z veľkej časti sa kryje anaeróbne, využívajú
sa makroergické fosfátové väzby a sacharidy. Statické
zaťaženie pri zjazde a obrovskom slalome málo
upevňuje srdcovocievny a dýchací systém, zatiaľ čo v špeciálnom
slalome, kde prevláda dynamická svalová práca,
zaťaženie je podstatne väčšie. Zjazdové lyžovanie samo
osebe nedáva dostatok podnetov pôsobiacich na predchádzanie
srdcovocievnych ochorení. Tento nedostatok treba
kompenzovať pred sezónou vytrvalostnou prípravou,
počas hlavnej sezóny udržiavaním pohybovej všestrannosti
so zdôraznením zložky vytrvalosti, aby sme pri pôžitku
z jazdy urobili niečo aj pre zlepšenie nášho srdcovocievneho
systému. Len takto bude rekreačné zjazdové lyžovanie
plniť preventívnu úlohu v boji proti etiologickým faktorom
srdcovocievnych ochorení.
Rekreačné zjazdové lyžovanie si obľúbilo veľa ľudí,
ktorí predtým nevykonávali pravidelne nijakú pohybovú
aktivitu. V dôsledku toho nepoznali základne pravidlá
úrazovej zábrany, takže pri zjazdovom lyžovaní základné
ani špecifické pravidlá nedodržiavali. Lyžovanie na konci
týždňa cez víkendové dni miesto zlepšenia zdravia v dôsledku
úrazu znamenalo tak v mnohých prípadoch jeho
poškodenie. Aj v súčasnosti sa do vzdialenejších zimných
stredísk odchádza v sobotu zavčas rána autobusmi. Nevyspatí
ľudia chcú v priebehu dňa čo najviac „najazdiť", neprihliadajú
na pocity únavy, neobedujú, neoddýchnu si.
Je to nesprávne, lebo pri únave vzniká podstatne viac úrazov.
Len málo rekreačných lyžiarov — zjazdárov sa na túto
pohybovú aktivitu pred sezónou riadne pripraví, takže
počas lyžovania sa rýchlo unavia a často sa pri ňom zrania.
Pri dlhších zimných rekreačných pobytoch na horách na 3.
alebo 4. deň sa vsúva poldňová prestávka na regeneráciu
unaveného organizmu. Značnú chybu robia tí rekreanti,
ktorí chcú po večernej zábave s alkoholom na druhý deň
naplno lyžovať. Ešte nezodpovednejšie je posilňovať sa alkoholom
počas lyžovania. Dôsledkom zníženej súdnosti a
reakčnej schopnosti môže byť len úraz. V minulosti veľa
úrazov podmieňoval zlý výstroj. Dnes si už takmer všetci
uvedomujú prednosti bezpečnostného viazania. Žiaľ, nie
všetci ho majú správne nastavené. Správne nastavenie
bezpečnostného viazania vykonávajú servisné stanice vo
väčších zimných rekreačných strediskách.
Veľkými dlžníkmi v boji proti lyžiarskym úrazom sú
prevádzkovatelia niektorých vlekov. Nezabezpečujú úpravu
svahov, malú pozornosť venujú náhlym zmenám snehových
podmienok, pri vlekoch neumiestnia pre neskúsených
lyžiarov varovanie o náhlych zmenách kvality snehu
alebo o ťažkom snehu. Len niektorí prevádzkovatelia vlekov
majú vytýčené osobitné zjazdové trate pre začiatočníkov
a dobrých lyžiarov. Najmä neskúsení lyžiari nedodržujú
bezpečnostné pravidlá pri zjazde. Často postávajú na
miestach, kde sa im nedá vyhnúť. Na druhej strane niektorí
nezodpovední dobrí lyžiari jazdia medzi rekreačne lyžujúcimi
neprimeranou rýchlosťou, čím ohrozujú nielen svoje
zdravie, ale aj zdravie iných. Pretekársku rýchlu jazdu
možno trénovať len na svahoch uzatvorených pre verejnosť!
Často sa stretávame so začiatočníkmi, najmä z radov
mládeže, ktorí neovládajú techniku jazdy na náročných
svahoch alebo v ťažkom snehu, na neupravenom teréne.

Sjezdové lyžování

Zjazdové lyžovanie
Zjazdové lyžovanie sa vykonáva v hygienicky vyhovujúcom
prostredí. Čistota vzduchu na horách, slnečné žiarenie,
poveternostné zmeny pôsobia priaznivo na organizmus.
Väčšie nadmorské výšky s menším čiastkovým tlakom
kyslíka kladú na organizmus zvýšené nároky.
Z kineziologickej stránky sa najviac zaťažujú vystierače
stehna a predkolenia. Vytrvalosť v sile pôsobí na vystierače
členka a ohýbače chodidla. Typický základný zjazdový

postoj závisí od štvorhlavého svalu stehna. Pri udržiavaní
aerodynamického postoja hrajú dôležitú úlohu aj brušné
a chrbtové svaly. Medzi zjazdom, obrovským slalomom
a špeciálnym slalomom existujú v technike jazdy určité
odlišnosti. Vo všetkých troch disciplínách je však prvoradá
nervovosvalová koordinácia. Organizmus zjazdára
rýchlo reaguje na vzruch z rôznych analyzátorov. Prúd
vzruchov vypestúva u neho komplexné pocity rýchlosti,
snehu atď. Podieľa sa na nich vestibulárny, zrakový, sluchový,
pohybový analyzátor a kožné receptory. Napriek
tomu, že je zjazdové lyžovanie prevažne acyklickou činnosťou,
vyžaduje vysokú úroveň obratnosti, rýchlostných
a silových schopností.

Windsurfing

V ojedinelých prípadoch dochádza po náhlom ponorení
do chladnej vody k tzv. vagovej smrti. Náhlemu ochladeniu
môžeme sčasti predísť tým, že pred surfovaním v neopréne
sa pomaly ponoríme do teplejšej vody.
K veľkému poklesu teploty tela dochádza najmä pri silnom
vetre, keď po trojhodinovom surfovaní prudko klesá
teplota tela. Svalovou prácou vyprodukované teplo ju už
nevie udržať na žiadúcej úrovni. Podchladenie vznikne
zrazu a rýchlo. Deti a ženy sú na podchladenie náchylnejšie.
V prevencii podchladenia má rozhodujúci význam
správne obutie a oblečenie, správny odhad možného pobytu
vo vode. Napriek týmto údajom možno konštatovať,
že pri vyšetrovaní pretekárov sa zisťujú infekty močových
ciest len v 11 %, teda rovnaké percento ako pri prehliadkach
ostatnej populácie. Osobitne treba zdôrazniť význam
udržania teploty dolných končatín a postupné otužovanie.
Surfovanie za silného vetra znamená pre svalstvo značné
statické zaťaženie. Pritom veľmi stúpa krvný tlak, čo
môže za určitých okolností preťažiť srdcovocievny systém.
Odporúča sa preto, aby sa všetci surfisti nad 35 rokov
podrobili vyšetreniu absolvovaním testu pri zaťažení, pretože
windsurfing bez dobrého zdravotného stavu a fyzickej
zdatnosti môže viesť k nešťastiu i na malých vodných plochách.
Značne sa tiež podceňuje význam nosenia záchrannej
vesty, ktorá aj v uvedených prípadoch zabráni utopeniu.
Ďalšou podmienkou bezpečnosti je vhodná nekĺzavá

obuv. Bráni skĺznutiu z plaváka, ako aj zraneniu chodidla
o dno pri menšej hĺbke vody.
Na veľkých vodných plochách vo väčšej vzdialenosti od
brehu sa má jazdiť najmenej vo dvojici, lebo len tak sa vyhneme
problémom pri poruche plavidla. Na mori a na veľkých
jazerách surfujeme za silného vetra a vo vlnách len
tam, odkiaľ by nás vietor a vlny unášali k brehu (na náveternej
strane brehu). Vo vetre a na vlnách nejazdíme pri
skalnatom pobreží, na ktoré fúka vietor a narážajú vlny.
Pred každou jazdou treba skontrolovať aj technický
stav plaváka. Za jazdy pozorujeme okolie, poveternostnú
situáciu. Na jazerách pri nepozornosti často poškodíme
plutvu o plytčinu alebo vo vode plávajúce drevo. Ak sa
zlomí, stáva sa plavák neovládateľný, okrem jazdy na zadný
vietor. Pri zhoršení poveternostných podmienok sa
vraciame ihneď k brehu. S pohybom slnka sa mení i smer
vetra. Zreteľ berieme aj na miestne osobitosti vodnej plochy.
Osvojenie správnej techniky zmeny smeru jazdy je dôležité
aj preto, lebo zabráni poškodeniu kolenného kĺbu.
Pri obratoch sa má chodidlo otáčať spolu s trupom. Otáčanie
tela pri fixovanom chodidle na plaváku môže viesť
k poškodeniu meniskov kolena. Po pádoch do vody vystupujeme
na plavák tak, aby sme si nespôsobili odreniny
a zmliaždeniny kolien a predkolení. Pri silnom vetre
tvrdnú a opúchajú predlaktia, tuhne chrbtové svalstvo,
ochabujú dolné končatiny. Bolesti šliach a kĺbov signalizujú
preťaženie. V prevencii sa odporúča precvičiť chrbtové
svalstvo ešte pred jazdou, dbať na vzpriamené držanie
bedrovej chrbtice, nosiť neoprén a používať trapéz. Prepätiu
rúk a zápästia sa odporúča predchádzať striedavým
držaním rahna nadhmatom a podhmatom. Pri bolestiach
predlaktia, lakťa a ramena je vhodné teplé oblečenie a používanie
trapézu.
I v našich podmienkach na malých vodných plochách si
mnohí neuvedomujú možnosti pôsobenia prírodných živlov.
V silnom vetre neskúsení surfisti sa rýchlo vyčerpajú
a podľahnú panike. V takýchto prípadoch treba zásadne
zostať na plaváku a opakovaným krížením horných končatín
nad hlavou privolať pomoc.
Z bezpečnostného hľadiska nesmieme zabúdať ani pri
surfovaní na to, že alkohol je jednou z najčastejších príčin
utopenia. Zo základných úrazových bezpečnostných pravidiel
sa zdôrazňujú tieto:
— surfovať sa nesmie bez neoprénového obleku,
— plavák a sťažeň musia byť spolu zviazané poistnou šnúrou,
— surfovať sa nesmie vo vode, kde je veľká lodná premávka,
— keď sa pri približovaní iného plavidla nedá vytiahnuť
plachta z vody, treba sa postaviť na plavák, aby plavidlo
mohlo surfer spozorovať,
— pravidlá lodnej dopravy treba prísne dodržiavať,
— pamätať treba na zvláštnosti počasia a lokálne zmeny,
surfovať sa nesmie pri záveternom brehu, odkiaľ by
nás vietor mohol hnať na otvorenú vodnú plochu,
— surfovať sa nemá na vodných plochách, kde jazdia
vodní lyžiari,
— surfovať sa nesmie na plážach vymedzených a označených
na kúpanie,
— pri dlhších cestách na veľkých vodných plochách treba
v prístave alebo na brehu informovať o mieste plavby,
— v nebezpečenstve treba zostať na plaváku a v prípade
potreby privolať pomoc krížením horných končatín
nad hlavou.

windsurfing

Pri rovnakom zaťažení srdcovocievneho
systému teda dosiahli väčší pracovný výkon. Autor tiež
uvádza výsledky telemetrického sledovania frekvencie
pulzu pri rekreačnej jazde na voľnej vode s častou zmenou
smeru jazdy. Výsledky záviseli od sily vetra. Pohybovali
sa od 130 . min1 po 186 . min1. Vychádzajúc z jeho výsledkov
možno povedať, že pravidelné dynamické rekreačné
jazdenie tri razy do týždňa v trvaní 15 minút a viac od
rýchlosti vetra 5 m . s1 nahor má tréningový efekt, ktorý
priaznivo pôsobí na zvyšovanie funkčného stavu srdcovo
cievneho a dýchacieho systému a pomáha predchádzať
vzniku srdcovocievnych ochorení. Intenzitu zaťaženia organizmu
v silnom vetre môžeme prispôsobiť funkčnému
stavu surfistu používaním plachiet rôznych veľkostí a trapézu.
Na rozšírenie každej pohybovej aktivity vo veľkej miere
vplýva úrazovosť a chorobnosť, ktorá sa s ňou spája. Pri
dodržiavaní základných zdravotných a bezpečnostných
pravidiel je na tom windsurfing medzi športmi, ktoré sa
vykonávajú vo voľnej prírode, dobre. Má nižšiu úrazovosť,
podmieňuje menšiu chorobnosť. Spôsobuje to vodné
prostredie. Často zle vyzerajúce pády sa skončia bez úrazu,
lebo sa nenaráža na pevný odpor. Rovnako surfer
v porovnaní s inými plavidlami je podstatne menej nebezpečný
pre iných, napr. kúpajúcich sa. Podmieňuje to jeho
relatívne malá hmotnosť, zaoblenosť tvarov a vlastnosť
materiálu. Preto sa doteraz v Európe popísali len ojedinelé
smrteľné nehody. Vznikli za zlých poveternostných
podmienok, keď plavec nedodržal bezpečnostné zásady
a plával mimo vymedzenej zóny.
Dôležitou podmienkou bezpečného surfovania je doko
nalé ovládanie plávania. Vzhľadom na to, že väčšina z nás
sa naučila plávať v bazénoch, mnohí plavci majú strach
z hĺbky, nevedia reagovať na prúd vody, vlny, náhle zhoršenie
počasia, intenzívne slnko atď. Pri ponorení sa do vody
dostanú strach, stratia orientáciu a prepadnú panike.
Pred surfistickým výcvikom musia sa takíto málo skúsení
plavci naučiť padať do vody, vydýchnuť do vody, mať
otvorené oči vo vode. Dá sa to nacvičiť simulovaním pádu
z plaváka, prehodením plachty cez hlavu atď. Tak ako sa
musia naučiť správne padať iní športovci, tak sa musia surfisti
naučiť správne reagovať po páde do vody. Len potom
môžu bezpečne surfovať.

dokončení džezgymnastika a Windsurfing

Úrazovosť v džezgymnastike sa v dostupnej literatúre
osobitne nepopisuje. Na rozdiel od športovej gymnastiky
sa stretávame s menším počtom úrazov v dôsledku pádu,
avšak vyskytujú sa úrazy spôsobené inou osobou — spolucvičenkou.
V úrazovej zábrane sa zdôrazňuje vysoká organizovanosť
cvičenia, dodržiavanie zásady postupnosti a metodiky
výcviku. Dbať treba na primerané osvetlenie miestnosti,
bezpečné okolie cvičebnej plochy. Pri nadmernej únave sa
odporúča pohybovú aktivitu prerušiť.
Windsurfing
Rýchly rozvoj rekreačného windsurfingu možno porovnávať
len so zjazdovým lyžovaním a neskôr s behom na lyžiach
a lyžiarskou turistikou.
Jednou z príčin tejto skutočnosti je hygienicky ideálne
prostredie, v ktorom sa vykonáva — vodná plocha s čistým
vzduchom, pôsobenie slnečného žiarenia, prúdenie
vzduchu v spojení s jeho vplyvom na zvyšovanie otužilosti.
Úlohu zohrala i zdravotnícka osveta, ktorá presvedčila
ľudí, že voľný čas pri vode sa nemá tráviť ležaním na deke,
ale zdraviu prospešnou pohybovou aktivitou. Značný
podiel na rýchlom rozvoji windsurfingu má i veľmi malá
úrazovosť. Nevýhodou je, že v našich podmienkach zostáva
sezónnou pohybovou aktivitou, ktorú treba v zime nahradiť.
Z biologického hľadiska najcennejšie je všestranné
a rovnomerné zaťaženie celého organizmu. A rekreačný
windsurfing s častými zmenami smeru jazdy takým športom
nesporne je. Windsurfing kladie značné nároky na
chrbticu. Len samotné držanie sťažňa a rahna pri rýchlosti
vetra 1,4—3,1 m . s1 s búrkovou plachtou vyžaduje silu
39,2 N. Pri vyťahovaní sťažňa z vody tlak, ktorý sa prenáša
na chrbticu, je podstatne vyšší. Preto HEINRICHS odporúča
začať výkonnostne surfovať až po odoznení rýchleho
pubertálneho rastu do výšky, aby sa chrbtica v mladšom
veku pri preťažení nepoškodila. Napriek veľkým nárokom
na silové, rýchlostné a vytrvalostné schopnosti, ako aj obratnosť
nemá byť windsurfing jedinou pohybovou aktivitou,
a to ani v mladom veku, ani v dospelosti.
Rekreačné surfovanie v silnejšom vetre alebo pretekový
windsurfing kladú zvýšené nároky i na srdcovocievny
systém. Pri sledovaní športovcov na surfovom stimulátore
a izometrickom zaťažení (zavesením na rahne) do maxima
stúpol krvný tlak z 15,1/9,3 kPa na 15,5/12,3 kPa,
frekvencia pulzu zo 63 . min1 na 103 . min1 a zvýšilo sa
prekrvenie predlaktia. Vplyv pravidelného trojmesačného
surfovania na dýchací a srdcovocievny systém sledoval
FLICK. Pred začatím pokusu a po jeho skončení vyšetril
20 probantov spiroergometricky v laboratórnych podmienkach.
Hlavný ukazovateľ informujúci o schopnostiach
vykonať vytrvalostné zaťaženie — maximálna spotreba
kyslíka — bol niečo nad priemerom zdravej populácie.
Pri pokuse stúpol z 3 140 na 3 370 ml . min"1. Počas pokusu
sa podstatnejšie ekonomizovala práca srdcovocievneho
systému.