Sjezdové lyžování

Zjazdové lyžovanie
Zjazdové lyžovanie sa vykonáva v hygienicky vyhovujúcom
prostredí. Čistota vzduchu na horách, slnečné žiarenie,
poveternostné zmeny pôsobia priaznivo na organizmus.
Väčšie nadmorské výšky s menším čiastkovým tlakom
kyslíka kladú na organizmus zvýšené nároky.
Z kineziologickej stránky sa najviac zaťažujú vystierače
stehna a predkolenia. Vytrvalosť v sile pôsobí na vystierače
členka a ohýbače chodidla. Typický základný zjazdový

postoj závisí od štvorhlavého svalu stehna. Pri udržiavaní
aerodynamického postoja hrajú dôležitú úlohu aj brušné
a chrbtové svaly. Medzi zjazdom, obrovským slalomom
a špeciálnym slalomom existujú v technike jazdy určité
odlišnosti. Vo všetkých troch disciplínách je však prvoradá
nervovosvalová koordinácia. Organizmus zjazdára
rýchlo reaguje na vzruch z rôznych analyzátorov. Prúd
vzruchov vypestúva u neho komplexné pocity rýchlosti,
snehu atď. Podieľa sa na nich vestibulárny, zrakový, sluchový,
pohybový analyzátor a kožné receptory. Napriek
tomu, že je zjazdové lyžovanie prevažne acyklickou činnosťou,
vyžaduje vysokú úroveň obratnosti, rýchlostných
a silových schopností.