Značné obmedzenie pohybov najmä pri statických pohybových
prvkoch bráni podstatnejšiemu rozvoju dýchacieho
systému. Pri dynamických silových prvkoch, ak je to
len trochu možné, musí sa dbať na pravidelné dýchanie.
Gymnastikou podmienená činnosť srdcovocievneho a dýchacieho
systému nedáva dostatočné podnety na vznik
priaznivých adaptačných zmien potrebných na prevenciu
ochorení srdcovocievneho systému.
Gymnastika pozitívne vplýva na vysokú výkonnosť
i v ostatných druhoch športu. Preto vo veľkom rozsahu
tvorí náplň pohybovej výchovy na školách. Aj v rekreačnej
forme má vytvárať lepšie podmienky na vykonávanie
zvolenej pohybovej aktivity, rekreačného športu.
Rozborom úrazovosti sa zistilo, že v športovej gymnastike
vznikne na 100 cvičencov 0,83 úrazov. V modernej
gymnastike je úrazovosť nižšia — 0,15 na 100 cvičencov.
V základnej rekreačnej telesnej výchove, kde sa prostriedky
gymnastiky využívajú vo veľkej miere, je na 100
cvičiacich len 0,09 úrazov. Lokalizácia úrazov je nasledovná:
najčastejšie sa zrania horné končatiny, potom dolné
končatiny, trup, hlava a tvár.
Čo do druhu poranenia HORNOF A SCHMID uvádzajú
nasledovné poradie výskytu. Na prvom mieste sú
zmliaždeniny, potom nasledujú zlomeniny, podvrtnutia,
tržné rany, vykĺbenia, nalomenia kostí, natrhnutia svalov,
zlomeniny a vykĺbenia a viacnásobné poranenia.
Z príčin vzniku úrazu sa kladie na prvé miesto nedostatočná
technická pripravenosť cvičiacich. Nasleduje zlá organizácia,
nesprávna metodika nácviku, únava. V mechanizme
úrazu prevláda pád z náradia.