Saturday, December 08, 2007

Korčuľovanie

Pri zaručení bezpečnosti korčuľovanie vo voľnej prírode
má po hygienickej stránke prednosti pred korčuľovaním
na zimných štadiónoch. Popri čistom vzduchu pôsobí
na organizmus ovzdušie, prúdenie vzduchu, slnečné žiarenie.
Prírodné klziská sú závislé od prostredia, v ktorom sa
zriaďujú. Pokiaľ ide o ich kvalitu, najmenej výhodné sú
umelé ľadové plochy, na druhej strane však vďaka nim sa
z kedysi vyslovene sezónnej pohybovej aktivity stala aktivita
celoročná. Pri dobrej kvalite ľadu sú umelé ľadové
plochy podstatne bezpečnejšie.
Korčuľovanie je cyklický pohyb. Do lokomócie sa zapájajú
tie isté svalové skupiny ako pri behu, doplnené ešte
o priťahovače a odťahovače stehien. Pri korčuľovaní za
teplôt blízkych bodu mrazu kĺzavý pohyb korčule rozpúšťa
ľad, čím sa zmenšuje trenie korčule. Za nízkych teplôt
k tomu nedochádza, korčuľa ľad reže. Suché trenie teda
jazdu podstatne sťažuje. Mimoriadne nároky na rovnováhu
vyžaduje jazda v oblúkoch. Korčuľovanie kladie na
nervový systém a látkovú premenu také isté požiadavky
ako beh. Pri rekreačnom korčuľovaní sa vydá 1 260 kJ . h1.
Vzhľadom na prácu veľkých svalových skupín možno pri
korčuľovaní dosiahnuť veľkú spotrebu kyslíka. Tomu zodpovedá
aj reakcia srdcovocievneho systému. Hodnoty
frekvencie pulzu zistené pri vyslovene rekreačnom 22minútovom
korčuľovaní ležali medzi 120 — 140 . min1. Napriek
tomu, že nízka teplota prostredia dovoľuje odovzdávať
organizmu pri zaťažení vytvorené teplo do okolia, pri
intenzívnom korčuľovaní dochádza k pomerne veľkým
stratám tekutín.