Úrazovosť v korčuľovaní je pomerne nízka. LANDA
uvádza výsledky VOROBJEVA, ktorý našiel pri prepočte
na počet koručuľujúcich len 0,15—0,23percentnú úrazovosť.
K úrazom najčastejšie dochádza pri pádoch, zrážkach
s druhou osobou alebo nárazom na pevný predmet.
Okrem nezvládnutia jazdy sa na páde podieľa nekvalitný
ľad, tupé korčule, nedisciplinovanosť korčuľujúcich sa na
preplnenom klzisku, niekedy i únava. Na voľných vodných
plochách dochádza občas i k prelomeniu ľadu, keď
okrem úrazu môže takáto udalosť ohroziť život utopením.
Na klziskách pozorujeme jednotlivé druhy zranení v tomto
poradí: rany, zmliaždeniny, odreniny, omrzliny, natiahnutia
svalov, zlomeniny, podvrtnutia, otras mozgu.
Dolné končatiny sa pritom zranili v 38,5 %, horné končatiny
v 33,5 %. Nasledovala hlava, krk, trup. Z príčin
úrazu treba na prvom mieste uviesť organizačné nedostatky,
preplnené plochy, korčuľovanie v protismere, neprimeranú
rýchlosť jazdy na preplnenej ploche, zlý povrch
ľadu, zlý technický stav korčúľ, obuvi. Na prírodných
klziskách býva príčinou úrazu veľký odmäk, mráz, fujavica,
trhliny v ľade.