windsurfing

Pri rovnakom zaťažení srdcovocievneho
systému teda dosiahli väčší pracovný výkon. Autor tiež
uvádza výsledky telemetrického sledovania frekvencie
pulzu pri rekreačnej jazde na voľnej vode s častou zmenou
smeru jazdy. Výsledky záviseli od sily vetra. Pohybovali
sa od 130 . min1 po 186 . min1. Vychádzajúc z jeho výsledkov
možno povedať, že pravidelné dynamické rekreačné
jazdenie tri razy do týždňa v trvaní 15 minút a viac od
rýchlosti vetra 5 m . s1 nahor má tréningový efekt, ktorý
priaznivo pôsobí na zvyšovanie funkčného stavu srdcovo
cievneho a dýchacieho systému a pomáha predchádzať
vzniku srdcovocievnych ochorení. Intenzitu zaťaženia organizmu
v silnom vetre môžeme prispôsobiť funkčnému
stavu surfistu používaním plachiet rôznych veľkostí a trapézu.
Na rozšírenie každej pohybovej aktivity vo veľkej miere
vplýva úrazovosť a chorobnosť, ktorá sa s ňou spája. Pri
dodržiavaní základných zdravotných a bezpečnostných
pravidiel je na tom windsurfing medzi športmi, ktoré sa
vykonávajú vo voľnej prírode, dobre. Má nižšiu úrazovosť,
podmieňuje menšiu chorobnosť. Spôsobuje to vodné
prostredie. Často zle vyzerajúce pády sa skončia bez úrazu,
lebo sa nenaráža na pevný odpor. Rovnako surfer
v porovnaní s inými plavidlami je podstatne menej nebezpečný
pre iných, napr. kúpajúcich sa. Podmieňuje to jeho
relatívne malá hmotnosť, zaoblenosť tvarov a vlastnosť
materiálu. Preto sa doteraz v Európe popísali len ojedinelé
smrteľné nehody. Vznikli za zlých poveternostných
podmienok, keď plavec nedodržal bezpečnostné zásady
a plával mimo vymedzenej zóny.
Dôležitou podmienkou bezpečného surfovania je doko
nalé ovládanie plávania. Vzhľadom na to, že väčšina z nás
sa naučila plávať v bazénoch, mnohí plavci majú strach
z hĺbky, nevedia reagovať na prúd vody, vlny, náhle zhoršenie
počasia, intenzívne slnko atď. Pri ponorení sa do vody
dostanú strach, stratia orientáciu a prepadnú panike.
Pred surfistickým výcvikom musia sa takíto málo skúsení
plavci naučiť padať do vody, vydýchnuť do vody, mať
otvorené oči vo vode. Dá sa to nacvičiť simulovaním pádu
z plaváka, prehodením plachty cez hlavu atď. Tak ako sa
musia naučiť správne padať iní športovci, tak sa musia surfisti
naučiť správne reagovať po páde do vody. Len potom
môžu bezpečne surfovať.