Džezgymnastika
Džezgymnastika sa vykonáva v telocvičniach alebo halách,
teda v prostredí, ktoré je z biologickej stránky menej
hodnotné ako voľná príroda. Je to forma gymnastiky
a tanca, ktorá využíva džezový tanec, gymnastické cvičenia
a džezovú hudbu na rozptýlenie, zábavu a na zlepšenie
telesnej kondície. Džezgymnastika sa značne rozšírila najmä
medzi dievčatami a ženami rôzneho veku. Veľký podiel
má na tom skutočnosť, že pohyby za hudobného sprievodu
sú subjektívne ľahšie a rytmickejšie. Energetický
výdaj závisí od jej obsahovej náplne. Keď sa blíži k tancu,
tak sa pohybuje od 850 do 2 000 kJ. h1. (Na porovnanie
uvádzame, že vo futbale je to 1 250 až 3 000 a pri intenzívnom
vytrvalostnom behu od 3 500 do 8 000 kJ . h1.)
Energetický výdaj značne závisí od osobného nasadenia
cvičenky, od toho, či dáva do pohybu „celé srdce", keď
pohyb dosahuje vysokú intenzitu potrebnú na prevenciu
srdcovocievnych ochorení, alebo či cvičí bez záujmu, takže
potrebný efekt nedosiahne. Vo všeobecnosti sa preto
odporúča počas cvičenia sledovať frekvenciu pulzu.

V úrazovej zábrane sa zdôrazňuje dôsledné dodržiavanie
jej pravidiel. Platí to aj pre iné pohybové aktivity, kde
sa prostriedky gymnastiky zaraďujú na začiatku alebo na
konci tréningovej jednotky. Do popredia sa dávajú najmä
tieto protiúrazové opatrenia:
— miestnosť na cvičenie musí byť dobre osvetlená,
— pred cvičením sa skontroluje technický stav náradia
a doskočiska (správne uloženie žineniek),
— skontrolovať treba aj oblečenie a obutie cvičiacich,
— disciplinovanosť je prvoradým predpokladom predchádzania
úrazov,
— pri cvičení treba prísne dodržiavať metodiku nácviku,
rešpektovať pohybové schopnosti cvičencov,
— cvičiteľ musí dávať pri cvičení dopomoc, prípadne záchranu,
— pri zložitých pohybových tvaroch treba používať ochranné
zariadenia (pásy, zachytávače atď.),
— proti poteniu treba potierať ruky magnéziom.

Značné obmedzenie pohybov najmä pri statických pohybových
prvkoch bráni podstatnejšiemu rozvoju dýchacieho
systému. Pri dynamických silových prvkoch, ak je to
len trochu možné, musí sa dbať na pravidelné dýchanie.
Gymnastikou podmienená činnosť srdcovocievneho a dýchacieho
systému nedáva dostatočné podnety na vznik
priaznivých adaptačných zmien potrebných na prevenciu
ochorení srdcovocievneho systému.
Gymnastika pozitívne vplýva na vysokú výkonnosť
i v ostatných druhoch športu. Preto vo veľkom rozsahu
tvorí náplň pohybovej výchovy na školách. Aj v rekreačnej
forme má vytvárať lepšie podmienky na vykonávanie
zvolenej pohybovej aktivity, rekreačného športu.
Rozborom úrazovosti sa zistilo, že v športovej gymnastike
vznikne na 100 cvičencov 0,83 úrazov. V modernej
gymnastike je úrazovosť nižšia — 0,15 na 100 cvičencov.
V základnej rekreačnej telesnej výchove, kde sa prostriedky
gymnastiky využívajú vo veľkej miere, je na 100
cvičiacich len 0,09 úrazov. Lokalizácia úrazov je nasledovná:
najčastejšie sa zrania horné končatiny, potom dolné
končatiny, trup, hlava a tvár.
Čo do druhu poranenia HORNOF A SCHMID uvádzajú
nasledovné poradie výskytu. Na prvom mieste sú
zmliaždeniny, potom nasledujú zlomeniny, podvrtnutia,
tržné rany, vykĺbenia, nalomenia kostí, natrhnutia svalov,
zlomeniny a vykĺbenia a viacnásobné poranenia.
Z príčin vzniku úrazu sa kladie na prvé miesto nedostatočná
technická pripravenosť cvičiacich. Nasleduje zlá organizácia,
nesprávna metodika nácviku, únava. V mechanizme
úrazu prevláda pád z náradia.

Vykonávanie zložitých gymnastických pohybov dovoľuje
statická a dynamická sila svalstva. Vďaka statickej sile
sa značne rozvíjajú do práce zapojené svalové skupiny.
Krvné zásobenie svalov sa pritom sťažuje, čo vedie k pomerne
rýchlemu prerušeniu pohybovej aktivity. Na rozdiel
od toho pri dynamickej sile sa strieda napnutie svalových
skupín s ich uvoľnením. V dôsledku toho nastupujú
príznaky únavy podstatne neskôr.
Z metabolického hľadiska základná gymnastika je pohybovou
aktivitou strednej až submaximálnej intenzity.
Väčšina pohybových prvkov na náradí sa robí pri sťažených
podmienkach dýchania. V dôsledku toho vzniká
značný kyslíkový dlh, ktorý s miestnou únavou svalov núti
k prerušeniu činnosti, k zotaveniu. Rovnako je sťažená
funkcia srdcovocievneho systému. Srdce musí pracovať
za zvýšeného vnútrohrudného tlaku, ku ktorému dochádza
pri zadržaní dychu, k čomu pristupujú aj nezvyklé
zmeny polohy tela, veľká odstredivá sila. Frekvencia pul
zu sa mení rôzne podľa druhu a trvania pohybu. Pri cvičení
na koni, kruhoch a bradlách bola najčastejšie medzi 100
— 150 . min1. Pri cvičeniach na hrazde a pri prostných
bola v priemere o 10 . min1 vyššia, teda medzi 110 —
160 . min 1 . Krvný tlak stúpa úmerne so zmenami frekvencie
pulzu.