Házená

Považuje ju
za rezervu na zefektívnenie tréningového procesu.
Hádzaná pre svoj relatívne jednostranný spôsob zaťaženia
hornej končatiny môže mať u intenzívne pracujúcej
mládeže negatívny vplyv na správne držanie tela. Spôsobuje
ho nadmerný rozvoj svalstva hornej končatiny, najmä
plecného pletenca paže, ktorou hráč strieľa. Preto by
sa u mladších hádzanárov nemalo zabúdať na cvičenia
podporujúce správne držanie tela, kompenzujúce menšie
zaťaženie druhej ruky. Tento problém, samozrejme, nevzniká
u obojručných hráčov.
Z uvedeného je zrejmé, že hádzaná môže byť cenným
prostriedkom rekreačnej pohybovej aktivity v boji proti
rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení. Treba len
prihliadať na osobitosti zaťažovania na jednotlivých výkonnostných
úrovniach. Pohybovú aktivitu treba organizovať
tak, aby najmenej 2—3krát v týždni dávala minimálne
15—20 minút dostatočné podnety aeróbneho vytrvalostného
charakteru. Takto popri priaznivom psychickom
pôsobení na organizmus bude prispievať k udržaniu dobrého
zdravotného stavu i v pokročilejšom veku.
Úrazovosť v hádzanej v posledných rokoch stúpa, lebo
v hre sa presadzujú do popredia silové prvky. Rozbor úrazov
ju zaraďuje na 5. miesto medzi ostatnými športmi
s 2,34 úrazmi na 100 hádzanárov.
Z príčin úrazov je na prvom mieste nechcený pád (po
zrážke) a chcený pád (zrážka, zle vykonaný pohyb), technické
nedostatky ihriska. V mechanizme úrazov sú to náraz,
úder, nekoordinovaný pohyb, nástrel loptou.
Čo sa týka najčastejšej lokalizácie úrazov, môže ju podmieňovať
terajší silový spôsob hry, ako i spôsob hry autormi
sledovaných celkov. Jedni hovoria, že sa najčastejšie
zraňujú dolné, druhí horné končatiny. Najpočetnejším
druhom poškodenia sú zmliaždeniny. Nasledujú podvrtnutia
kĺbov a zlomeniny. Tieto údaje sú v rozpore so
štatistikou úrazovosti ČSZTV, ktorá najčastejšie sa vyskytujúce
zmliaždeniny neevidovala, pretože ich liečba ne
presahovala dva týždne. Počet ľahších zranení, ktoré sa
neevidujú, je v hádzanej trojnásobne väčší ako počet úrazov
evidovaných v ČSZTV.