Stolný tenis

Relatívne malé materiálne a priestorové nároky viedli
k tomu, že sa stolný tenis stal masovou pohybovou aktivitou
najmä našej mládeže. Hra sa v uzatvorených priestoroch,
resp. vonku, ale len za bezvetria pri primeranej
teplote. Najhoršie je, keď sa hrá v malých zadymených
miestnostiach, kde ani dlážka nebýva bezprašná. Proti takejto
vybavenosti musia protestovať všetci zainteresovaní.
Stolný tenis je po kondičnej stránke nenáročnou športovou
hrou. Jej prostredníctvom si hráči vypestovávajú najmä
špeciálne pohybové schopnosti, ako aj morálne a vôľové
vlastnosti. Samotná hra vo väčšej miere rozvíja len reakčnú
schopnosť, jej rýchlosť a koordináciu, v menšej
miere pri dlhotrvajúcej hre i vytrvalostné schopnosti. Na
rýchlosť pohybov vplýva aj sila svalstva dolných končatín.
Uvedené adaptačné zmeny podmieňuje skutočnosť, že sa
hráč pohybuje prevažne len na pomerne malej ploche.
Trvanie hry nie je časovo obmedzené, ak sa hrá na počet
víťazných setov. Stolní tenisti vo vedomí, že samotná hra
len málo pôsobí na získanie vysokej funkčnej zdatnosti,
využívajú na jej zlepšenie doplnkové aktivity. Vytvárajú
si tým lepšie predpoklady na zvýšenie špecifickej funkčnej
zdatnosti, a tým aj na zvýšenie výkonnosti. Vďaka tomu
sa vrcholoví hráči stolného tenisu svojimi funkčnými parametrami
najviac približujú bežcom na stredné vzdialenosti.
Stolnotenisová hra sama osebe to neumožní, o čom
svedčia i telemetrické sledovania frekvencie pulzu hráčov
pri stretnutí. Nami zaznamenané frekvencie pulzu viacerých
vrcholových hráčov pri rozcvičení a nasledujúcej
trojsetovej hre sa najčastejšie pohybovali medzi 100 až
160 . min1. Obdobné frekvencie popisuje HOLLMANN.
SELIGER uvádza hodnoty okolo 110. min1.
Všestranná herná pohybová aktivita s malými nárokmi
na funkčnú pripravenosť prispieva k masovému rozšíreniu
stolného tenisu a] ako doplnkovej činnosti mládeže i dospelých.
Samotná stolnotenisová hra nemá dostatočné
podnety, ktoré by mohli spolupôsobiť proti nedostatku vytrvalostnej
pohybovej aktivity v prevencii srdcovocievnych
ochorení. Ak má byť stolný tenis prínosom i v tomto
smere, musí sa hra dopĺňať inou vytrvalostnou aktivitou.
Platí to aj o rekreačnom stolnom tenise. Najčastejšie sú to
okrem gymnastiky vytrvalostné behy. Iní dávajú prednosť
plávaniu, ktoré po náročnej hre urýchľuje regeneráciu
svalov dolných končatín. I keď je obava z jednostranného
zaťaženia hornej končatiny stolného tenistu neopodstatnená
(malá hmotnosť rakety), priamivé gymnastické cvičenia môžu len prispieť k správnemu držaniu tela mládeže.
Úrazovosť v stolnom tenise je minimálna. V rozbore
úrazov bol čo do počtu stolný tenis s 0.06 úrazmi na 100
hráčov medzi športmi až na 43. mieste. Z úrazov sa uvádzajú
podvrtnutia členkového kĺbu, odreniny a zmliaždeniny
pri pádoch na nevhodnej podlahe.
V úrazovej zábrane treba prihliadať na tieto špecifické
protiúrazové opatrenia:
— okolo stola musí byť dostatočne veľký voľný priestor.
— dbať treba na hygienu ovzdušia a stav dlážky.
— hrať sa má v športovej obuvi s nekĺzavou podrážkou.