Najskôr musíme navštíviť územného, závodného, obvodného
dorastového alebo detského lekára, prípadne
školského lekára, ktorý na základe zdravotnej dokumentácie
a prípadného ďalšieho vyšetrenia posúdi našu schopnosť
vykonávať rekreačnú pohybovú aktivitu. S prihliadnutím
na zdravotný a funkčný stav i vek odporučí aj jej
najvhodnejší druh a intenzitu. V prípade, že sa chceme
zúčastniť na akciách masového charakteru, požiadame lekára,
aby nám potvrdil na zvláštnom tlačive schopnosť na
túto činnosť. Zanedbanie preventívneho vyšetrenia pred
vykonávaním rekreačnej pohybovej aktivity môže v niektorých
prípadoch vážne poškodiť zdravotný stav. Najčastejšie
sa tak stáva u bývalých športovcov, ktorí zabúdajú,
že už dlhší čas pravidelne nešportovali, že sa medzitým
s vekom mohol zmeniť aj ich zdravotný stav. Navyše, ak
chcú športovať takým spôsobom a takou intenzitou ako
v minulosti, často dochádza k poškodeniu ich zdravia. Stáva
sa tak i pri zdanlivo nenáročných pohybových aktivitách,
za aké sa považujú napr. turistika, najmä ak sa vykonáva
vo Vysokých alebo Nízkych Tatrách. Tu každoročne
evidujeme pri turistike náhle úmrtia podmienené mozgovou
cievnou príhodou alebo infarktom srdcového svalu.
Príčinou je nerešpektovanie zdravotného stavu, precenenie
vlastných možností. Stáva sa tak u ľudí zrelého veku,
prípadne starších, ktorí by bez lekárskeho vyšetrenia
a bez akejkoľvek fyzickej prípravy chceli podávať také výkony
ako v mladosti pri dobrom zdraví, keď pravidelne
športovali. Uvedeným poškodeniam zdravia možno predísť
preventívnym vyšetrením a konzultáciou s lekárom.
V prípadoch, kde lekár predpokladá podstatné zníženie
funkčnej zdatnosti a vyšetrovaný by sa chcel venovať náročnej
pohybovej aktivite, má možnosť nechať si objektivizovať
funkčnú zdatnosť vyšetrením na príslušnom telovýchovnolekárskom
oddelení. Na základe vyšetrenia
možno potom odporúčať správny druh. intenzitu a objem
pohybovej aktivity.