Základné fyziologické pravidlá

Prvoradým predpokladom kladného a účinného pôsobenia
pohybovej aktivity na organizmus je dodržiavanie
základných fyziologických pravidiel.
Pravidelná pohybová aktivita je hlavnou podmienkou
na vytváranie priaznivých adaptačných zmien organizmu.
Vo všeobecnosti sa odporúča vykonávať primeranú pohybovú
aktivitu najmenej 2—3 razy v týždni. Menej častá
pohybová činnosť nevedie k adaptačným zmenám. Všeobecne
sa nedá povedať, v akých časových odstupoch majú
po sebe nasledovať adaptačné podnety vyvolané pohybovou
aktivitou. Treba pritom prihliadať na zdravotný stav,
individuálne osobitosti a funkčnú zdatnosť jednotlivcov.
Pri každej pohybovej aktivite klesá energetický potenciál
buniek, a tým i celého organizmu, ktorý sa po výkone
v priebehu zotavovania nielenže vracia na pôvodnú úroveň,
ale na určité obdobie (hodiny, prípadne i dni) sa zvyšuje.
Pri správnej frekvencii pohybovej aktivity podľa JAKOVLEVOVEJ
teórie superkompenzacie ďalšie zaťaženie
má nasledovať práve v tejto fáze zvýšenia energetic
kých možností. Takéto správne časové zaradenie ďalšej
tréningovej jednotky do fázy superkompenzácie dovolí
vďaka zvýšenému množstvu energetických potenciálov
zvýšiť intenzitu a objem tréningového zaťaženia, a tým postupne
zvyšovať i výkonnosť. Základným pravidlom pritom
zostáva, že ďalšie zaťaženie má nasledovať až po úplnom
zotavení. Ak sa tak nestane, pri uplatňovaní veľkých
zaťažení hrozí nebezpečenstvo vzniku chronickej únavy.
Ďalšou dôležitou podmienkou čo najúčinnejšieho pôsobenia
pohybovej aktivity na organizmus je jej všestrannosť.
S prihliadnutím na vek, pohlavie a druh hlavnej pohybovej
aktivity musia v nej byť v primeranom rozsahu zastúpené
prostriedky na rozvoj obratnosti, silových, rýchlostných
a vytrvalostných schopností. Mimoriadny význam
má dodržanie tejto zásady najmä v mladom veku
a v rekreačnej pohybovej aktivite dospelých. Ak sa u detí
neúmerne uprednostňuje jeden druh pohybovej činnosti,
môže dôjsť k nerovnomernému vývoju organizmu, prípadne
až k jeho poškodeniu.