Jeho nevýhodou je, že po daždi je klzký a potrebuje najmenej 24hodinovú regeneračnú prestávku. Menej hodnotný
je antukový povrch, hoci má potrebnú pružnosť. Je
drsnejší ako tráva, čím sa znižuje nebezpečenstvo šmyku.
Veľmi dobre sa osvedčili aj umelé hmoty pre svoju pružnosť,
hladký, pritom však nešmykľavý povrch. Menej výhodné
sú asfaltové a betónové povrchy, lebo majú podstatne
menšiu pružnosť, čo negatívne pôsobí na pohybový
systém. Dochádza k zápalom šliach a okostice, pri náročnejších
dopadoch aj k poškodeniu chrupiek v kĺboch. Povrchy
z piesku a hliny sú zas prašné, pri zlom odvodnení i
klzké. Úplne nevyhovujúce sú štrkové a škvarové povrchy
pre svoju prašnosť, drsnosť a nebezpečenstvo zranení pri
pádoch.