Tlak vzduchu

so stúpajúcou výškou klesá. Vo väčších
výškach spôsobuje, že sa kyslík viaže na krv v menšej mie
re v dôsledku zníženej hodnoty parciálneho tlaku kyslíka.
Vo výškach nad 5 000 m organizmus reaguje na jeho nedostatok
tzv. horskou chorobou, ktorá znižuje až narušuje
koordináciu pohybov. Výkonnosť klesá pri pocite nedostatku
vzduchu a zhoršenom vnímaní. Ak sa človek prispôsobuje
väčším výškam postupne a dostatočne dlho, normálny
život je možný takmer až do 5 000 m.
Pohyb vzduchu spôsobuje podstatne väčšie ochladzovanie
organizmu ako pri bezvetrí. V horúcom lete je vietor
pre činnosť organizmu pri pohybovej aktivite priaznivý,
lebo napomáha termoreguláciu. V zime je to naopak; vietor
môže nadmerne ochladzovať organizmus, najmä ak
má vzduch vysokú relatívnu vlhkosť.
Vo vzduchu sa nachádzajú aj rôzne pevné častice. Vo
voľnej prírode, v lese, pri vode je ich málo, avšak v mestách
ich počet môže narásť do takej miery, že spôsobujú
zhoršenie zdravotného stavu. Vzhľadom na podstatne
väčší objem vzduchu, ktorý preventilujú pľúca pri pohybovej
aktivite, nie je pre zdravie bezvýznamné, či človek
vdychuje čistý alebo prašný vzduch.