intenzita zaťaženia

Je ním striedanie intenzity zaťaženia. Náročnejšiu pohybovú
aktivitu musí vystriedať taká, ktorá dovolí organiz
mu zotaviť sa, vytvoriť nové energetické zdroje na ďalší
výkon. Platí to rovnako pre samotnú tréningovú jednotku,
ako aj pre týždenný tréningový cyklus alebo obdobia
celoročného, prípadne viacročného cyklu.
Ďalším základným fyziologickým pravidlom je používanie
maximálneho zaťaženia. Pri zvyšovaní funkčnej zdatnosti
detí a mládeže plní túto úlohu optimálne tréningové
zaťaženie odpovedajúce veku. pohlaviu a funkčným
schopnostiam. Dáva tiež pomerne dobrý obraz o raste výkonnosti
podmienenom vykonávanou pohybovou aktivitou.
Toto pravidlo treba dodržiavať i v rekreačnej pohybovej
aktivite dospelých, u ktorých je však maximálne
zaťaženie podstatne nižšie — zodpovedá ich funkčnej
zdatnosti podmienenej vekom a vykonávanou aktivitou.
Starším ľuďom sa maximálne zaťaženie neodporúča.
V masovej rekreačnej pohybovej aktivite rovnako ako
v športovom tréningu dbáme na prísne dodržiavanie individualizácie
zaťaženia. Nútia nás k tomu hlavne rozdiely
v zdravotnom stave, často veľmi rozdielne funkčné schopnosti
jednotlivcov a ich veková rôznorodosť. Keď sa v takýchto
podmienkach pohybová aktivita prísne neidividualizuje,
môže mať podprahový efekt, t.j. taký, ktorý
nevyvoláva priaznivé adaptačné zmeny v organizme. Na
druhej strane pri jej vysokej intenzite a dlhom trvaní hrozí
nebezpečenstvo vzniku nadmernej únavy, pri ktorej sa
zväčšuje úrazovosť. Ak sa organizmus po pohybovom zaťažení
nemôže dostatočne zotaviť, hrozí mu chronická
únava, prípadne i vážne poškodenie zdravia. V tejto súvislosti
musíme uviesť skutočnosti, na ktoré treba myslieť,
ak sa má zvyšovať funkčná zdatnosť športujúcich. K optimálnej
adaptácii organizmu dochádza pri pohybovej aktivite,
ktorej podnety dosahujú 90—100 % intenzity zaťaženia,
ktorého je organizmus schopný.