K nesprávnemu držaniu tela
mládeže môže viest jednostranná pohybová aktivita. Preto
kladieme veľký dôraz na doplnkové cvičenia a pohybové
aktivity, ktoré majú jednostrannosť kompenzovať. Najlepším
prostriedkom v prevencii nesprávneho držania tela
je všestranná pohybová aktivita, ktorá sa podľa potreby
dopĺňa špeciálnymi priamivými alebo posilňovacími cvičeniami.
Na tomto mieste sa treba ešte dotknúť celkovej odolnosti organizmu pravidelne športujúcich ľudí. Z praxe dobre
vieme, že športovci bývajú zdravší ako nešportujúci, a to
aj napriek tomu, že sa doteraz nedá dokázať paralelný nárast
odolnosti organizmu proti ochoreniam so zvýšením
celkovej fyzickej zdatnosti človeka. Športovci sa však vedia
vďaka pravidelnému celoročnému otužovaniu pri pohybovej
aktivite vo voľnej prírode lepšie prispôsobiť náročným
poveternostným podmienkam. To je tiež jedným
z dôvodov, prečo odporúčame využívať v masovej a rekreačnej
pohybovej aktivite predovšetkým tie druhy, ktoré sa
vykonávajú vo voľnej prírode. Vďaka tomu sa športovci
podieľajú v menšom počte ako nešportujúci na najčastejších
ochoreniach podmieňujúcich práceneschopnosť — na
ochoreniach dýchacieho systému. O závažnosti tohto problému
svedčí skutočnosť, že v roku 1985 bolo v ČSSR
z celkového počtu 92 530 všetkých ochorení podmieňujúcich
práceneschopnosť 42 296 ochorení dýchacieho systému,
čo je 45.71 %. Menšia chorobnosť u ľudí pravidelne
športujúcich — či už rekreačne alebo výkonnostne — nie
je preto zanedbateľná. Situácia je iná u vrcholových športovcov
v období náročného tréningu, alebo účasti na namáhavých
pretekoch. Ich odolnosť proti infekčným ochoreniam
je po namáhavom intenzívnom zaťažení v stave
únavy krátkodobo znížená až do odoznenia regenerácie
síl. Ich celkove podstatne vyššia odolnosť však spôsobuje.
že aj oni sú v porovnaní s nešportujúcimi menej často chorí,
ich chorobnosť je nižšia.

Po jeho odoznení

pohybová aktivita
môže prispievať k úprave zdravotného stavu a predchádzať
ďalšiemu zhoršeniu. Uprednostňujú sa cyklické
cvičenia s relatívne menším celkovým objemom prace.
Objem zaťaženia možno zvýšiť po zlepšení zdravotného
stavu, keď sa vyrovnala strata hmotnosti bežná pri akútnych
vredových ochoreniach. Športové hry spojene so
stresovými situáciami hneď po akútnom ochorení neodporúčame.
Môžu sa vykonávať, ak ochorenie prejde do chronického
štádia. Zdôrazníme však sezónnosť v zhoršení na
jar a jeseň, keď sa musí intenzita zaťaženia znížiť. Mimoriadny
dôraz kladieme na dodržiavanie správnej životosprávy
v obdobiach bez ťažkostí, na spôsob stravovania
odporúčaný pri tomto ochorení.
K nesprávnemu držaniu tela dochádza vtedy, keď jeho
jednotlivé časti nemajú želateľný pomer k osi tela. Vzniká
vzpriamovacími a posturálnymi reflexmi, ako aj podmienenými
reflexmi počas života. Na tvare chrbtice sa podieľa
napätie chrbtového, brušného, vnútorného a vonkajšieho
bedrového svalstva, hmotnosť vnútorných organov, tvar
hrudníka, dýchanie a sklon panvy. Ak nie sú uvedené svalové
skupiny dostatočne vyvinuté, dochádza k nesprávnemu
držaniu tela. Prejavuje sa najčastejšie plochým hrudníkom,
odstávajúcimi lopatkami, ochabnutým bruchom,
plecami spustenými vpred, plochými nohami. I keď nesprávne
držanie tela nie je ešte chorobou, môže byť príčinou
zmien na chrbtici, ktoré — ak sa fixujú — vyvolávajú
neskôr i chorobne zmeny.

Vhodnými pohybovými aktivitami v prevencii neuróz sú
cyklické aktivity miernej intenzity, ktoré pôsobia upokojujúco,
nevyvolávajú vzrušenie. Patrí k nim chôdza, turistika
pešia a na lyžiach, ktoré urýchľujú relaxáciu aj vďaka
pôsobeniu prírodného prostredia. Vhodne sú v podstate
všetky ostatné cyklické pohybové aktivity. Športové hry,
pri ktorých sa strieda podráždenie s útlmom, spĺňajú preventívne
ciele len u úplne zdravých ľudí, kým u nich nepozorujeme
príznaky rozvíjajúcej sa neurózy. Pri vzniku
príznakov neurózy emociálne pôsobenie športových hier
by ju mohlo ešte prehĺbiť, preto sa neodporúčajú.
Vredové ochorenie žalúdka a dvanástnika podmieňuje
viacero faktorov. Ich podiel na vzniku ochorenia je rozdielny
podľa individuálnych osobitostí jedincov. Vo všeobecnosti
sa však pripisuje významné miesto stresovým
situáciám, psychickému zaťaženiu. Ako ukazujú v poslednej
dobe endoskopické vyšetrenia, povrchové erózie
a akútne pepticke vredy vznikajú podstatne častejšie než
sa doteraz predpokladalo z ťažkých stresových situácií.
Primeraná pohybová aktivita, ako sme už poukázali pri
neurózach, môže negatívny vplyv etiologického faktora
vredového ochorenia podstatne zmenšiť, ba aj úplne vykompenzovať.
V akútnom štádiu ochorenia je potrebný
telesný a duševný pokoj.

Na roz
diel od toho neurózou oslabená nervová sústava je citlivejšia
na zmeny vnútorného a vonkajšieho prostredia. Neurotici
sú preto citliví, urážliví, neprimerane reagujú už
na maličkosti, prikladajú im veľký význam. Životne problém)
sa im javia ako neprekonateľné.
Ak má byť boj proti vzniku neuróz úspešný, človek musí
vedieť nielen intenzívne pracovať, ale aj aktívne oddychovať.
Jeho nervový systém musí mať vysokú funkčnú
zdatnosť. Pohybová aktivita je výborným podnetom na
tréning nervovej sústavy či už centrálnej, alebo vegetatívnej.
Jej pôsobenie vyvoláva rovnováhu priebehov všetkých
dôležitých procesov. Nutnosť pravidelnej, správne
volenej pohybovej aktivity sa preto v prevencii neuróz
zvyšuje s rastom zložitosti prác, s mechanizáciou a automatizáciou.
Podľa HÁJK.A pohybová aktivita je azda
jediným účinným ochranným prostriedkom centrálneho
nervového systému.

Nervové a emociálne prepätie

spolu
s nedostatkom pohybovej aktivity spôsobuje poruchy
neurovegetatívneho systému. Dochádza k poruche riadenia,
ktoré spôsobuje širokú skalu príznakov neurózy: predráždenosť,
vyčerpanosť, napätie, úzkosť, depresívne ladenie
atď. Výskyt neuróz sa dáva do súvisu s narastajúcimi
úlohami v období vedeckotechnickej revolúcie. Etiologické
štúdie však ukázali, že zložité úlohy moderného života
sa dajú riešiť deľbou práce, koordináciou, automatizáciou
a pod. Neurózy však vyvolávajú problémy, ktoré
trápili ľudí už pred nástupom tohto obdobia. Boli to: monotónna
práca, krátke termíny na jej vykonanie, nedocenenie,
znevažovanie, ohováranie, pocity menejcennosti,
nespravodlivosť, rodinne konflikty, sklamanie v láske,
existenčná neistota atď. Zdravá nervová sústava s dostatočnou
schopnosťou striedania procesov podráždenia a útlmu
vie usmerňovať vonkajšie podnety bez vyvolania reakcie
neurotického charakteru. U zdravého aj pri veľkých
zaťaženiach centrálneho nervového systému zabezpečí potrebný
oddych napr. plnohodnotný nočný spánok.

Pravidelnej pohybovej aktivite vytrvalostného charak
téru sa pripisuje značný význam v prevencii proti zvýšenému
krvnému tlaku. V mechanizme tohto pôsobenia hra
dôležitú úlohu pohybovou aktivitou podmienene parasympatikotonické
preladenie organizmu. Priaznivo tiež
pôsobí na zníženie hmotnosti, na pokles vzniku stresov,
tým na zníženie psychického napätia a nim vyvolaných
biochemických zmien, ovplyvňujúcich vznik artériosklerózy.
Pravidelnej pohybovej aktivite sa pravom pripisuje preventívny
význam v boji proti vzniku neuróz. Počet neuróz
v poslednom období stúpa. V roku 1985 na 100 000 ukončených
pracovných neschopnosti v ČSSR pripadlo 804
neuróz. Tým sa dostala neuróza na 20. miesto medzi príčinami
ochorení, ktoré spôsobili práceneschopnosť. Neurózy
sú u duševne pracujúcich dvakrát také časté ako u fyzicky
pracujúcich. Počet ľahších neuróz nepodmieňujúcich
práceneschopnosť je značne vyšší. Niektorí uvádzajú,
že až 50 % všetkých pacientov liečených u obvodných lekárov
trpí na neurózu.

Exogénnu — vonkajšiu obezitu podporujú podľa OLENOVOVEJ
tieto hlavné skutočnosti:
— prejedanie.
— dlhé prestávky medzi jedením.
— jedenie na noc pred spánkom.
— nadmerná konzumácia sladkých jedál a tukov.
— príliš slaná strava.
— pitie alkoholu.
Pohybová aktivita ma v boji proti tučnote mimoriadny
význam, lebo pomáha organizmu spotrebovať značnú časť
energie prijatej potravou. Z jej foriem sa odporúča základná
gymnastika a džezgymnastika, prechádzky, turistika,
plávanie, bicyklovanie, lyžovanie, korčuľovanie, volejbal,
tenis, stolný tenis, bedminton, atleticky beh.
ASTRAND uvádza, že už 2 km denná chôdza spotrebuje
419 kJ. V literatúre sa opisujú dobré výsledky liečby obezity
diétou a primeranou pohybovou aktivitou. U 100 detí
liečených takto šesť týždňov napr. MOSER A SPOL. dosiahli
zníženie hmotnosti o 14.6 %. Normalizovali sa i biochemické
parametre. 26percentne zvýšenie triglyceridov
kleslo na normu. 38percentné zvýšenie cholesterolu kleslo
na 5 percent. INI upozorňujú, že pri vytrvalostnom behu
obéznych žien treba brať do úvahy väčší výskyt artériosklerózy,
degeneratívnych zmien v kĺboch dolných končatín
a na chrbtici. Viacerí autori zdôrazňujú, že pravidelná
pohybová aktivita nepôsobí proti obezite len výdajom
energie potrebnej na jej vykonanie. Dôležitejšia je prestavba
metabolizmu, ktorú pohybová aktivita podmieňuje.
Proti obezite treba bojovať nielen z estetického, ale
i z psychického hľadiska. V rozhodujúcej miere nás k boju
proti nej vedie i to, že sa značne podieľa na vzniku degeneratívnych
ochorení srdcovocievneho systému vrátane
zvýšeného krvného tlaku.

V predchádzajúcich statiach

sme sa zmienili o priaznivom
vplyve vytrvalostnej pohybovej aktivity na niektoré
z rizikových faktorov, prípadne i na samotné ochorenia
dnešnej populácie. Doplníme ich ďalšími skutočnosťami,
ktoré nám pomôžu dokresliť obraz o pozitívnom zdravotnom
pôsobení vhodnej pohybovej aktivity.
Významné miesto sa pripisuje pohybovej aktivite v boji
proti obezite. V priemyslovo vyspelých štátoch už dávno
ľudia nehladujú, naopak, majú veľké problémy z prejedania.
V našich podmienkach života napr. v Trenčíne zistila
KRATINOVA pri vyšetrení 2 307 mužov obezitu v 34,9 %.
u 2 010 žien v 50.6 %. S pokračujúcim vekom vo všeobecnosti
narastá, počet obéznych. Nadmerne množstvo tuku
organizmus značne zaťažuje. Obrazne ide o nosenie bre
mena zodpovedajúceho hmotnosti tuku. Okrem toho usadený
tuk bráni pohybom v kĺboch pripadne pri dýchaní
pohybu bránice. Ukladanie tuku okolo srdca sťažuje jeho
činnosť.

Takto sa
stane ich obľúbený šport prostriedkom v boji proti degenerativnym
ochoreniam srdcovocievneho systému.
Z vytrvalostných pohybových aktivít sa odporúčajú predovšetkým
cyklické dynamickorytmické zaťaženia, pri
ktorých sa do pohybu zapája 1/7—1/6 celkove] svalovej
hmoty (beh zaťažuje viac ako 1/6 svalstva). Z nich sa na
prvé miesto dáva beh na lyžiach a turistika na lyžiach. pri
ktorých pracujú i horne končatiny. Najširší okruh ľudí
využíva vytrvalostný beh jogging alebo chôdzu. Intenzívnejšie
pôsobí chôdza pri turistike. Prispieva k tomu členitost
terénu pripadne väčšia nadmorská výška. Plávanie sa
uprednostňuje u ľudí s poškodeným pohybovým systémom.
Z tých istých príčin sa odporúča i cyklistika, jazda
na kajaku alebo veslovanie. O možnosti využitia ďalších
pohybových aktivít v prevencii degeneratívnych ochorení
srdcovocievneho systému sa zmienime v nasledujúcej kapitole.
Tým, ktorí vykonávajú vytrvalostnú pohybovú aktivitu
v rámci predchádzania srdcovocievnych ochorení, odporúčame
popri správne zvolenom vytrvalostnom zaťažení
vykonávať v rozcvičení a v záverečnej časti pri upokojovaní
cvičenia na zachovanie dostatočnej kĺbovej pohyblivosti.
Najmä vo vyššom veku sa musia na to vybrať vhodné
cvičenia, ktoré sa vykonávajú pomaly.

Vypočíta sa tak.

že
od frekvencie pulzu 180/min sa odpočíta vek. Tak napr.
u 50ročného by mala dosahovať frekvencia pulzu pri pohybovej
aktivite 18050= 130/min. HOLLMANN odporúča
vypočítať potrebnú intenzitu frekvencie pulzu, pri
ktorej vznikajú adaptačné zmeny pri zaťažení tak. že sa
k pokojovej frekvencii pulzu pripočíta 50 % z osobnej
maximálnej hodnoty frekvencie pulzu. Potrebná intenzita
pre vytrvalostnú pohybovú aktivitu sa najlepšie určuje
v laboratóriách funkčnej diagnostiky zisťovaním maximálnej
spotreby kyslíka. Dostatočná intenzita zaťaženia je na
úrovni 60—80 % z maximálnej spotreby kyslíka.
U mladých ľudí a športovcov, ktorí pravidelne trénujú
alebo sa pretekajú v niektorom druhu športu, odporúča sa
najmenej 2—3krat v týždni zaradiť v špeciálnom tréningu
vytrvalostné zaťaženia veľkých svalových skupín, ktoré
počas 20—30 minúť spĺňa predtým opísané požiadavky
na vytvorenie priaznivých adaptačných zmien.

Vychádzajúc

z uvedených skutočností pravidelnej vytrvalostnej
pohybovej aktivite, pri ktorej sú do pohybu zapojené veľké svalové skupiny, sa vo všeobecnosti pripisuje
dôležitý význam v prevencii ochorení obehového systému,
jeho najčastejšej formy — ischemickej choroby srdca. Ak
sa ma dosiahnuť žiadaný efekt, musí vytrvalostná pohybová
aktivita spĺňať tieto základne podmienky:
— musí sa vykonávať pravidelne,
— musí trvať dostatočne dlhy čas,
— musí mať nadprahovú intenzitu potrebnú na vznik
adaptačných zmien.
Najlepšie je vykonávať vytrvalostnú aktivitu denne.
najmenej však 2—3 razy do týždňa. Pri častejšej pohybovej
činnosti môže trvať kratšie. Zistilo sa. že už po 10minútovom
dennom vytrvalostnom pohybovom zaťažení
vznikali priaznivé adaptačné zmeny. Pri cvičení 2—3 razy
do týždňa musí byť trvanie vytrvalostnej pohybovej aktivity
dlhšie, najmenej 20—30 minút. Dôležitým činiteľom
pre vznik priaznivých adaptačných zmien je intenzita vytrvalostnej
aktivity. Vo všeobecnosti sa hovorí, že ma byť
dvojtretinová z maximálne možného individuálneho zaťaženia.
V dennej praxi sa odporúča posudzovať intenzitu
aktivity podľa zmien frekvencie pulzu.

Pravý opak sa zisťuje už po pomerne krátkej fyzickej
nečinnosti. BLOMQVIST A MITCHEL nechal päť zdravých
študentov ležať na posteli 20 dni. V dôsledku toho sa
u nich znížila maximálna spotreba kyslíka aj maximálny
minútový srdcový a pulzový objem. Po 55 dňoch tréningu
sa hodnoty opäť zlepšili.
Kladné pôsobenie pravidelne vykonávanej vytrvalostnej
pohybovej aktivity na srdcovocievny systém opisujú
i ďalší autori. Výsledky uvedených prác. ako aj zistení pri
pitvách športovcov dovoľujú zastávať názor, že pravidelná
pohybová aktivita, hlavne vytrvalostného charakteru, do
ktorej sa zapájajú veľké svalové skupiny, zabraňuje vzniku
obezity, pozitívne ovplyvňuje vegetatívnu reguláciu
prospešnú pre prácu srdcovoeievneho systému, ma tendenciu
znižovať krvný tlak, eliminuje psychické stresy.
Znížením hladiny cholesterolu v krvi sa spomaľuje vznik
artériosklerózy. Vedie tiež k dodržiavaniu správneho spôsobu
života, zdravej životosprávy v prospech celkového
zdravia organizmu.

KARVONEN

našiel u skupiny lyžiarov bežcov nižšie
hladiny cholesterolu v krvi ako u skupiny nešportujúcich.
V ďalšej práci u 380 drevorubačov vo veku 40—59 rokov
pozoroval elektrokardiograficky štatisticky významne menej
známok prekonaného infarktu ako u rovnako starých
435 mužov s fyzicky menej náročným zamestnaním. Pritom
zdôrazňuje, že drevorubači prijímali v strave veľa slaniny.
HOLLMANN A SPOL. zistili, že ekonomika prace
srdca ľudí vykonávajúcich pravidelne pohybovú aktivitu
vytrvalostného charakteru i v 80 roku života bola dobra,
mali elastické cievne steny a schopnosť veľkého príjmu
kyslíka.

GLAZUNOV A SPOL.

vyšetrením 679 moskovských
Tab. 1. Výskyt a prognóza ochorenia vencovitých tepien srdca
u vodičov a sprievodcov londýnskych autobusov (podľa Morrisa
a spol., 1953)
Výskyt a priebeh choroby
Výskyt ischemickej srdcovej choroby
Výskyt angíny pektoris
Smrť do 3 dní po infarkte srdca
Smrť do 3 mesiacov po infarkte srdca
Vodiči
2.7 %
13.0%
31.0 %
50,0%
Sprievodcovia
1.9 %
39.0%
19.0 %
30.0%
úradníkov a 656 robotníkov zistili vyššiu hladinu cholesterolu
u úradníkov. Ischemická choroba bola u úradníkov
1,5krát častejšia, infarkt 2—3krat. čo poukazuje na význam
telesnej aktivity v prevencii ochorenia.

Najrozsiahlejšie štúdie

uvádza MORRIS so spolupracovníkmi.
U 31 000 vodičov a sprievodcov londýnskej
mestskej dopravy sledoval výskyt a priebeh ischemickej
choroby srdca. Jeho výsledky uvedene v tabuľke 1 svedčia
o menšom výskyte tohto ochorenia u sprievodcov než
u vodičov. A| ich úmrtnosť bola menšia. Pripisuje to rozdielu
v konštitúcii, rôznemu duševnému napätiu pri práci
a väčšiemu telesnému zaťaženiu sprievodcov v poschodových
autobusoch. V ďalšej práci sledoval 111 000 poštových
úradníkov. Výsledky boli rovnaké ako v predtým
uvedenej práci. Doručovatelia pošty s najväčším fyzickým
zaťažením mali najmenšiu chorobnosť a úmrtnosť na toto
ochorenie. Po nich nasledovali rozdeľovači pošty a bývalí
doručovatelia. Najviac postihnutá chorobnosťou a
úmrtnosťou bola skupina telefonistov. V ďalšej práci zistil
u 5 000 pitvaných osôb, že ľudia telesne stredne a ťažko
pracujúci mali v porovnaní s ostatnými podstatne menšie
ischemické zmeny na srdci. Na základe toho tvrdí, že telesná
aktivita v zamestnaní chráni pred ischemickou chorobou
srdca.

JESCHKE

so spolupracovníkmi sledoval štyri roky skupinu
269 mužov vo veku 25—45 rokov. ktorí sa pravidelne
venovali vytrvalostnému behu, a 53člennu kontrolnú skupinu
rovnakého veku. Už po jednom roku došlo v sledovanej
skupine k značnému poklesu hmotnosti. Celkový
cholesterín sa znížil. Po roku sa zvýšil cholesterín HDL.
ktorý nevyvoláva artériosklerotické zmeny. V porovnaní
68
s kontrolnou skupinou sa po roku znížila hladina triglyceridov
a kyseliny močovej. Poklesla pokojová frekvencia
pulzu, pri submaximálnom zaťažení poklesla frekvencia
pulzu a hladina kyseliny mliečnej. Zlepšilo sa prekrvenie
svalstva končatín a zvýšil sa objem srdca. Stúpol tiež maximálny
príjem kyslíka.

Vďaka pravidelne

vykonávanej pohybovej aktivite sa zlepšuje vegetatívna
regulácia organizmu, dochádza k parasympatikotonickému
preladeniu. Práca srdcovocievneho systému je
u trénovaných ekonomickejšia, srdce pracuje na "úsporný
chod" s menším hromadením katecholamínov. Zlepšuje
sa metabolizmus cukrov a tukov, čo priaznivo pôsobí na
telesnú hmotnosť. Znižuje sa zrážanlivosť krvi. Okrem
uvedených rozhodujúcich priaznivých zmien prebiehajú
ďalšie, oprávňujúce nás propagovať pravidelnú pohybovú
aktivitu vytrvalostného charakteru ako dôležitý faktor
v boji proti ochoreniam, ktoré sú najčastejšou príčinou
úmrtí. Z veľkého počtu údajov osvetľujúcich tuto problematiku
uvedieme len tie najzávažnejšie.

Niektorí lekári označujú degeneratívne ochorenia
srdcovocievneho systému za „civilizačné" ochorenia.
Vedie ich k tomu ich veľký výskyt v civilizovaných priemyslovo
vyspelých štátoch. Toto pomenovanie mnohí odmietajú
preto, že sa dáva do súvisu s civilizáciou, ktorá je
výrazom ľudského pokroku. Tí, ktorí pripisujú hlavný význam
pri vzniku degeneratívnych ochorení nedostatku pohybovej
aktivity, nazývajú ich hypokinetickými ochoreniami
čiže ochoreniami z nedostatku pohybu. Toto pomenovanie
je i z nášho hľadiska prijateľnejšie.
Správne vykonávaná rekreačná pohybová aktivita vedie
ľudí k zdravému spôsobu života. Popri nahradení nedostatku
pohybu znižuje až odstraňuje negatívne pôsobenie
ďalších faktorov podieľajúcich sa na vzniku degeneratívnych
ochorení srdcovocievneho systému.

Ďalšími etiologickými faktormi
týchto ochorení sú toxické vplyvy, medzi nimi na prvom
mieste fajčenie. Veľký podiel na vzniku ischemickej choroby
srdca má zvýšený krvný tlak. Ďalšie práce pripisujú
rozhodujúci význam pri vzniku uvedených ochorení nedostatku
fyzickej aktivity súčasnej populácie. Okrem
týchto najzávažnejších faktorov sa uvádza rad ďalších.
ako je zvýšenie hladiny kyseliny močovej, zvýšený obsah
ťažkých kovov v pitnej vode, rôzne chemické látky znečisťujúce
ovzdušie, nedostatok vitamínu C atď.

Tento stav neprekvapuje. V medicíne nie
je to po prvý raz, že sa zisťuje priaznivé pôsobenie niektorých
faktorov na predchádzanie, prípadne zlepšenie zdravotného
stavu chorých bez toho, aby sa vedel jednoznačne
vedecky objasniť mechanizmus ich pôsobenia. A napriek
tomu sa v plnej miere využívali a využívajú.
Pri vzniku ochorení obehového systému je prítomných
viac činiteľov. Ich stále širšie a skoršie pôsobenie na ľudí
podmieňuje terajší spôsob života, terajší životný štýl, Výživa
ľudí v priemyslovo vyspelých štátoch je nadmerná,
konzumuje sa neprimerané množstvo tukov, v dôsledku
čoho je veľa ľudí obéznych, so zvýšenou hladinou cholesterolu
a ostatných lipidov v krvi. Zvýšenie hladín cholesterolu
a lipidov v krvi podmieňuje dnes podstatne častejšie
sa vyskytujúce ochorenia: cukrovku, zníženú funkciu
štítnej žľazy, zvýšenú hladinu lipoproteínov. Dnešná populácia
je vystavená mnohým stresom, s ktorými sa nevie
vždy dobre vyrovnať.