K nesprávnemu držaniu tela
mládeže môže viest jednostranná pohybová aktivita. Preto
kladieme veľký dôraz na doplnkové cvičenia a pohybové
aktivity, ktoré majú jednostrannosť kompenzovať. Najlepším
prostriedkom v prevencii nesprávneho držania tela
je všestranná pohybová aktivita, ktorá sa podľa potreby
dopĺňa špeciálnymi priamivými alebo posilňovacími cvičeniami.
Na tomto mieste sa treba ešte dotknúť celkovej odolnosti organizmu pravidelne športujúcich ľudí. Z praxe dobre
vieme, že športovci bývajú zdravší ako nešportujúci, a to
aj napriek tomu, že sa doteraz nedá dokázať paralelný nárast
odolnosti organizmu proti ochoreniam so zvýšením
celkovej fyzickej zdatnosti človeka. Športovci sa však vedia
vďaka pravidelnému celoročnému otužovaniu pri pohybovej
aktivite vo voľnej prírode lepšie prispôsobiť náročným
poveternostným podmienkam. To je tiež jedným
z dôvodov, prečo odporúčame využívať v masovej a rekreačnej
pohybovej aktivite predovšetkým tie druhy, ktoré sa
vykonávajú vo voľnej prírode. Vďaka tomu sa športovci
podieľajú v menšom počte ako nešportujúci na najčastejších
ochoreniach podmieňujúcich práceneschopnosť — na
ochoreniach dýchacieho systému. O závažnosti tohto problému
svedčí skutočnosť, že v roku 1985 bolo v ČSSR
z celkového počtu 92 530 všetkých ochorení podmieňujúcich
práceneschopnosť 42 296 ochorení dýchacieho systému,
čo je 45.71 %. Menšia chorobnosť u ľudí pravidelne
športujúcich — či už rekreačne alebo výkonnostne — nie
je preto zanedbateľná. Situácia je iná u vrcholových športovcov
v období náročného tréningu, alebo účasti na namáhavých
pretekoch. Ich odolnosť proti infekčným ochoreniam
je po namáhavom intenzívnom zaťažení v stave
únavy krátkodobo znížená až do odoznenia regenerácie
síl. Ich celkove podstatne vyššia odolnosť však spôsobuje.
že aj oni sú v porovnaní s nešportujúcimi menej často chorí,
ich chorobnosť je nižšia.