Wednesday, September 12, 2007

Pri behoch na dlhé vzdialeností je dominujúca aeróbna
kapacita čiže schopnosť organizmu prijať čo najväčšie
množstvo kyslíka. Hodnotou, ktorá nás informuje o tejto
schopnosti, je maximálna spotreba kyslíka za minútu.
V rozhodujúcej miere závisí od srdcovocievneho a dýchacieho
systému, od schopnosti krvi transportovať kyslík
a od oxidačnej schopnosti kostrového svalstva. Veľký význam
má zvýšenie alkalickej rezervy a aeróbna resyntéza
adenozíntrifosforečnej kyseliny. Čím dlhšie trvá vytrvalostný
beh, tým vo väčšej miere sa na ňom podieľa aeróbna
kapacita. Pri behoch trvajúcich viac ako hodinu hrajú
dôležitú úlohu i energetické rezervy v kostrovom svalstve
a v pečeni. Samozrejme, na dobrú výkonnosť vo vytrvalostných
behoch vplývajú podľa ich dĺžky v rôznej miere
i ďalšie faktory: anaeróbna kapacita, silové a rýchlostné
schopnosti, senzomotorická koordinácia, technika behu
atď.