Pohybovými predpokladmi rýchlostných schopností sú
pohyblivosť nervových procesov, striedanie podráždenia
s útlmom, umožňujúce vysokú krokovú frekvenciu. Táto
vlastnosť sa dá tréningom len málo ovplyvniť. Rýchlosť
podmieňuje aj výbušná sila svalstva dolných končatín. Od
nej v rozhodujúcej miere závisí dĺžka kroku a začiatočné
zrýchlenie behu, čo sa dá tréningom zdokonaliť. Ďalším
podmieňujúcim činiteľom rýchlosti je elastickosť svalov,
lebo len dostatočne pružné svaly umožňujú potrebnú hybnosť.
I túto vlastnosť možno tréningom ovplyvniť. Medzi
ďalšie faktory vplývajúce na rýchlosť rátame techniku pohybov,
morálne a vôľové vlastnosti. Šprintér musí vedieť
vyvinúť maximálne vôľové úsilie, čo je náročné.
Záverom možno zhrnúť, že rýchlostný tréning zlepšuje
silu svalstva, jeho súhru, rýchlosť kontrakcie svalstva, jeho
elastickosť a reakčnú schopnosť. V dôsledku toho beh
na rýchlosť nie je rozhodujúcou pohybovou aktivitou
z hľadiska prevencie ochorení srdcovocievneho systému.
K behom na stredné vzdialenosti radíme beh na 800 a
1 500 m. Absolvujú sa submaximálnou intenzitou v aeróbno
anaeróbnych podmienkach práce. Čím je beh dlhší,
tým menej ho podmieňujú anaeróbne schopnosti. Pri behu
na stredné vzdialenosti dochádza v spotrebe kyslíka
k zdanlivo rovnovážnemu stavu.