Cyklistika rozvíja v najväčšej miere vytrvalostné schopnosti.
Preto u trénovaných cestných cyklistov pozorujeme
priaznivé adaptačné zmeny typické pre vytrvalostnú pohybovú
aktivitu, a to zníženú pokojovú frekvenciu pulzu,
zväčšené športové srdce, vysoké hodnoty maximálnej spotreby
kyslíka, maximálneho kyslíkového pulzu atď. Aeróbna
pracovná kapacita je veľmi vysoká.
K predpokladom potrebným na cyklistické pohyby musíme
na druhom mieste uviesť silu svalstva dolných končatín
dynamického charakteru. Horné končatiny a chrbtové
svalstvo sa viac zaťažujú statickou silou. Značný podiel na
špecifickom cyklistickom pohybe má obratnosť. V jej popredí
je nervovosvalová koordinácia medzi svalstvom dolných
končatín, horných končatín a trupu, ktorá umožňuje
vykonať rýchle zmeny smeru jazdy v dôsledku zmeny
vonkajších podmienok, registrovaných zrakovým analyzátorom.