Pohybová aktivita

vytrvalostného charakteru sa vykonáva
miernou intenzitou pomerne dlhý čas. Obyčajne ide
pritom o jednoduchý pohyb, ktorý sa opakovaním postupne
ekonomizuje. Do jeho vykonania sa zapájajú len najnutnejšie
svalové skupiny. Podmieňuje to dokonalá koordinácia
medzi podráždením a útlmom.
Rozhodujúcim činiteľom vytrvalostnej pohybovej aktivity
je aeróbna kapacita, ktorú stanovujeme maximálnou
spotrebou kyslíka za minútu. V podstate závisí od výkonnosti
srdcovocievneho a dýchacieho systému, od transportnej
kapacity krvi a oxidatívnej kapacity kostrového
svalstva. Pre dlhodobé pohybové činnosti trvajúce viac
hodín hrá dôležitú úlohu energetická rezerva vo svaloch
a v pečeni. Prevláda aeróbna práca (práca za súčasného
krytia kyslíka spotrebovaného pri zaťažení). Práca prebieha
v tzv. rovnovážnom stave organizmu, čo umožňuje
hlavne funkčný stav srdcovocievneho a dýchacieho systému.
V trénovanom organizme sa to prejavuje zväčšením
srdca, jeho ekonomickou činnosťou, t.j. väčším pulzovým
objemom a spomalenou frekvenciou srdcových sťahov.