Priaznivé adaptačné zmeny vznikajú i na dýchacom systéme.
Hrudník trénovaných ľudí je širší, dýchacie svalstvo
lepšie vyvinuté. Pľúca vedia preventilovať väčšie množstvo
vzduchu, a tým dodať organizmu viac kyslíka. Trénovaní
dýchajú ekonomickejšie, pomalšie a hlbšie. V dôsledku
toho majú tiež podstatne väčšie rezervy na vykonávanie
náročnej vytrvalostnej pohybovej aktivity.
Pri pravidelnej pohybovej aktivite vznikajú významné
adaptačné zmeny na vegetatívnom nervovom systéme.
V dôsledku trénovanosti vegetatívny systém dokáže lepšie
a rýchlejšie kryť nároky ostatných orgánov. Tie sa vedia
rýchlejšie prispôsobiť požiadavkám, ktoré na ne kladie intenzita
pohybovej aktivity i zotavovanie. Hlavne pri vytrvalostnom
tréningu dochádza k preladeniu organizmu
parasympatikotonicky. Najvýznamnejšie sa to prejavuje
v spomalenej činnosti srdca a dýchania.
Ďalšie adaptačné zmeny prebiehajú na žľazách s vnútorným
vylučovaním.