Vplyvom pravidelnej pohybovej aktivity vznikajú priaznivé
adaptačné zmeny na srdcovocievnom systéme. Charakterizované
sú vytvorením tzv. športového srdca. Rozhodujúci
vplyv na jeho vznik má pohybová aktivita vytrvalostného
charakteru. Športové srdce je zväčšené, jeho
objem je väčší. Svalovina srdca má zmnožené vlásočnice.
Počet sťahov . min ' je podstatne nižší, a to 40—60 . min1.
V pokoji pracuje s nižším minútovým objemom, s nižším
systolickým tlakom, takže sa namáha menej ako netrénované
srdce. V dôsledku toho je jeho celková denná práca
i napriek hodinovému tréningu menšia ako v prípade netrénovaného
srdca. Svoje veľké pracovné rezervy môže
plne využiť najmä pri vytrvalostnej pohybovej aktivite.
Krv preteká „športovým srdcom" pomalšie, cievy sú najmä
v pokročilom veku elastickejšie, vlásočnice sú bohatšie
rozvetvené. V dôsledku toho ľudia, ktorí sa venujú pohybovej
aktivite vytrvalostného charakteru, majú artériosklerotické
zmeny na srdci zriedkavejšie, prípadne k nim
dochádza neskôr, zriedkavejšie trpia na nedostatočnosť
vencovitých tepien srdca a vysoký krvný tlak.