Väčšie

množstvo fosfátov (adenozíntrifosfát a kreatínfosfát) napomáha
krátke výkony za anaeróbnych podmienok (bez
krytia kyslíka spotrebovaného pri práci). Vplyvom tréningu
sa vo svaloch zvyšuje množstvo minerálií (kálium,
kalcium, magnézium), ktoré ovplyvňujú ich dráždivosť
a schopnosť zmršťovania. Svaly trénovaných ľudí vedia
lepšie mobilizovať a využiť energetické zdroje. Druh pohybovej
aktivity vplýva na biologické katalyzátory svalstva.
Oxidatívne fermenty (pyruvátoxidáza, laktátdehydrogenáza)
sa množia vplyvom vytrvalostnej pohybovej
aktivity za oxidatívnych podmienok práce. Fermenty anaeróbneho
svalového metabolizmu, množiace sa pri tréningu
za anaeróbnych podmienok práce, sú predpokladom
na silové a rýchlostné výkony. Trénované svaly pracujú
ekonomickejšie, preto v porovnaní s netrénovanými spotrebujú
na rovnaký výkon menej kyslíka. Kyselina mliečna
sa v nich tvorí v menšej miere a aj k vzniku únavy dochádza
neskôr. Úmerne k šírke prierezu svalu rastie aj jeho
sila.