Vplyv základných rekreačných pohybových aktivít na organizmus a rozvoj pohybových a funkčných schopností

Ak máme správne pochopiť komplexné pôsobenie pohybovej
aktivity na organizmus, musíme poznať jej vplyv na
jednotlivé časti ľudského tela.
Kosti tvoria mechanickú oporu tela, ktorá sa na pohyboch
podieľa pasívne. Okrem toho vytvárajú dutiny chrániace
životne dôležité orgány, ktoré sú ľahko zraniteľné.
Pri pohybovej aktivite pôsobí tlak a ťah na tvorbu, prípadne
prestavbu kostí, pričom sa zväčšuje najmä ich šírka.
Kompaktná časť kostí sa rozširuje. To isté platí aj
o chrupkách a väzivách, v dôsledku čoho ich možno viac
zaťažovať. Vo vnútri kostí vznikajú priaznivé morfologické
zmeny, ktoré kosť ako celok spevňujú a robia ju pružnejšou.
Kĺby sa stávajú pohyblivejšími. Pri preťažení
niektorých častí kostí dochádza k ich odbúravaniu. Pri následnom
nedostatočnom zaťažení kostí pohybovou aktivitou
podmienené priaznivé zmeny sa strácajú.
Všetky pohyby organizmu vykonáva kostrové svalstvo.
Vplyvom tréningu, najmä tréningu silového charakteru,
toto svalstvo hypertrofuje (zväčšuje sa jeho objem). Pohybová
aktivita vytrvalostného charakteru spôsobuje
hrubnutie červených svalových vlákien, silový tréning
hrubnutie bielych vlákien. Svaly môžu zhrubnúť až o 100 %.
Vo svaloch dochádza aj k zmnoženiu vlásočníc otvorením
„rezervných" vlásočníc, a tým k vzniku nových spojov medzi
nimi. Spolu s tým sa obohacujú svaly o látky potrebné
na pohybovú činnosť. Rastie najmä obsah glykogénu (živočíšneho
cukru), ktorý vie trénovaný organizmus využiť
vo väčšom rozsahu. Vytrvalostný tréning vyvoláva značné
zmnoženie myoglobínu, na ktorý sa viaže kyslík. Zvyšuje
tiež množstvo na fosfát bohatých mitochondrií (hrudkovi

tých alebo tyčinkovitých útvarov v plazme buniek). Väčšie
množstvo fosfátov (adenozíntrifosfát a kreatínfosfát) napomáha
krátke výkony za anaeróbnych podmienok (bez
krytia kyslíka spotrebovaného pri práci). Vplyvom tréningu
sa vo svaloch zvyšuje množstvo minerálií (kálium,
kalcium, magnézium), ktoré ovplyvňujú ich dráždivosť
a schopnosť zmršťovania. Svaly trénovaných ľudí vedia
lepšie mobilizovať a využiť energetické zdroje. Druh pohybovej
aktivity vplýva na biologické katalyzátory svalstva.
Oxidatívne fermenty (pyruvátoxidáza, laktátdehydrogenáza)
sa množia vplyvom vytrvalostnej pohybovej
aktivity za oxidatívnych podmienok práce. Fermenty anaeróbneho
svalového metabolizmu, množiace sa pri tréningu
za anaeróbnych podmienok práce, sú predpokladom
na silové a rýchlostné výkony. Trénované svaly pracujú
ekonomickejšie, preto v porovnaní s netrénovanými spotrebujú
na rovnaký výkon menej kyslíka. Kyselina mliečna
sa v nich tvorí v menšej miere a aj k vzniku únavy dochádza
neskôr. Úmerne k šírke prierezu svalu rastie aj jeho
sila.
Vplyvom pravidelnej pohybovej aktivity vznikajú priaznivé
adaptačné zmeny na srdcovocievnom systéme. Charakterizované
sú vytvorením tzv. športového srdca. Rozhodujúci
vplyv na jeho vznik má pohybová aktivita vytrvalostného
charakteru. Športové srdce je zväčšené, jeho
objem je väčší. Svalovina srdca má zmnožené vlásočnice.
Počet sťahov . min ' je podstatne nižší, a to 40—60 . min1.
V pokoji pracuje s nižším minútovým objemom, s nižším
systolickým tlakom, takže sa namáha menej ako netrénované
srdce. V dôsledku toho je jeho celková denná práca
i napriek hodinovému tréningu menšia ako v prípade netrénovaného
srdca. Svoje veľké pracovné rezervy môže
plne využiť najmä pri vytrvalostnej pohybovej aktivite.
Krv preteká „športovým srdcom" pomalšie, cievy sú najmä
v pokročilom veku elastickejšie, vlásočnice sú bohatšie
rozvetvené. V dôsledku toho ľudia, ktorí sa venujú pohybovej
aktivite vytrvalostného charakteru, majú artériosklerotické
zmeny na srdci zriedkavejšie, prípadne k nim

dochádza neskôr, zriedkavejšie trpia na nedostatočnosť
vencovitých tepien srdca a vysoký krvný tlak.
Zmeny v krvi vyvoláva najmä vytrvalostný tréning.
Rastie celkový počet červených krviniek, červeného
krvného farbiva.