Pri pohybovej aktivite obratnostneho charakteru sa
strieda krátkotrvajúce zaťaženie s oddychom. Zaťaženie
je charakterizované dokonalou koordináciou svalových
skupín, pričom ako rozhodujúca zložka neprevláda ani
rýchlosť ani sila ani vytrvalosť. Intenzita pohybov nebýva
vysoká a aj celkove vykonaná práca je malá. Rozhodujúcu
úlohu zohráva centrálny nervový systém, vytvárajúci
vzťahy medzi podráždením a útlmom. Opakovaním pohybu
sa osvojujú nové pohybové návyky, ktoré sa realizujú
s ekonomickým výdajom energie, pričom sa môžu navzájom
rôzne spájať. Čím väčšie množstvo pohybových návykov
človek zvládne, tým sa stáva obratnejším. Vzhľadom
na rozhodujúci význam centrálneho nervového systému
najlepšie podmienky na rozvoj obratnosti sú medzi 6. až
10. rokom, keď je plastickosť nervového systému najväčšia.
Obratnosť možno rozvíjať v každom veku okrem neskorej
staroby. Tu sa obmedzuje pre menšiu kĺbovú pohyblivosť
a riziko zranenia. Ľudia s vysokou úrovňou obratnosti
majú všetky organy úmerne rozvinuté. Pri dokonalej
koordinácii pohybov sú pohyby rýchle a presné, ľahko sa
osvojujú nové pohybové návyky. Pri zlepšovaní funkcie
centrálneho nervového systému sa v primeranej miere posilňuje
svalstvo, zvyšuje sa kĺbová pohyblivosť, zlepšuje sa
funkčný stav srdcovocievneho a dýchacieho systému, zlepšuje
sa činnosť analyzátorov vonkajšieho a vnútorného
prostredia. Ľudia s vysokým stupňom obratnosti vedia
ekonomicky vykonávať najrozličnejšie pohyby a ich reakcia
v zložitých situáciách je dobrá. Typickými predstaviteľmi
pohybovej aktivity obratnostneho charakteru je akrobatika
a niektoré športové hry.