Pohybová aktivita

Podmieňuje ich
schopnosť koncentrovať procesy podráždenia a útlmu. Sila
svalu závisí od veľkosti jeho prierezu. Jeden cm2 prierezu
svalu vyvinie u netrénovaných silu 39—45 N. Podľa toho
či sa pri silovom výkone mení dĺžka, alebo len napätie svalu,
hovoríme o dynamickej a statickej sile. Väčšie napätie
svalu sa dosiahne pri jeho maximálnom statickom stiahnutí.
Rozvojom sily mohutnie svalovina, zväčšuje sa plocha
svalových úponov, tvorba nových vlásočníc pôsobí na
zlepšenie prekrvenia svalu. Zdokonaľujú sa podmienené
pohybové reflexy, koncentrujú sa procesy podráždenia
a útlmu. Na pohybe sa zúčastňuje viac hybných jednotiek,
zvyšuje sa množstvo energetických látok vo svale, zlepšuje
sa anaeróbne uvoľňovanie energie.
Mimoriadne nároky kladie pohybová aktivita silového
charakteru na srdcovocievny systém. Stiahnutím svalu sa
v ňom zmenší prúdenie krvi a zhorší sa zásobovanie kyslíkom.
Pri silovom výkone je spravidla dýchanie zastavené
uzatvorením hlasivkovej štrbiny. V dôsledku toho sa zvýši
vnútrohrudný a vnútrobrušný tlak. čo spôsobuje zhoršený
odtok krvi do srdca, jej nedostatočné okysličovanie
v pľúcach. Tým silová pohybová aktivita značne zaťažuje
srdcovocievny systém, preto môžeme maximálnu silu rozvíjať
až po ukončení rastu, lebo značné zhrubnutie svalstva
by mohlo obmedziť rast kosti do dĺžky. V období dospievania
sa rozvíja sila len spolu s pohybovou aktivitou
obratnostneho a rýchlostného charakteru. Pohybová aktivita
silového charakteru pre sťažené pracovné podmienky
srdcovocievneho systému nie je vhodná ani pre ľudí
v staršom veku. Typickou silovou pohybovou aktivitou je
vzpieranie.
Pri pohybovej aktivite obratnostneho charakteru sa

strieda krátkotrvajúce zaťaženie s oddychom. Zaťaženie
je charakterizované dokonalou koordináciou svalových
skupín, pričom ako rozhodujúca zložka neprevláda ani
rýchlosť ani sila ani vytrvalosť. Intenzita pohybov nebýva
vysoká a aj celkove vykonaná práca je malá. Rozhodujúcu
úlohu zohráva centrálny nervový systém, vytvárajúci
vzťahy medzi podráždením a útlmom. Opakovaním pohybu
sa osvojujú nové pohybové návyky, ktoré sa realizujú
s ekonomickým výdajom energie, pričom sa môžu navzájom
rôzne spájať. Čím väčšie množstvo pohybových návykov
človek zvládne, tým sa stáva obratnejším. Vzhľadom
na rozhodujúci význam centrálneho nervového systému
najlepšie podmienky na rozvoj obratnosti sú medzi 6. až
10. rokom, keď je plastickosť nervového systému najväčšia.
Obratnosť možno rozvíjať v každom veku okrem neskorej
staroby. Tu sa obmedzuje pre menšiu kĺbovú pohyblivosť
a riziko zranenia. Ľudia s vysokou úrovňou obratnosti
majú všetky organy úmerne rozvinuté.