Pohybová aktivita

Pohybová aktivita vytrvalostného charakteru sa vykonáva
miernou intenzitou pomerne dlhý čas. Obyčajne ide
pritom o jednoduchý pohyb, ktorý sa opakovaním postupne
ekonomizuje. Do jeho vykonania sa zapájajú len najnutnejšie
svalové skupiny. Podmieňuje to dokonalá koordinácia
medzi podráždením a útlmom.
Rozhodujúcim činiteľom vytrvalostnej pohybovej aktivity
je aeróbna kapacita, ktorú stanovujeme maximálnou
spotrebou kyslíka za minútu. V podstate závisí od výkonnosti
srdcovocievneho a dýchacieho systému, od transportnej
kapacity krvi a oxidatívnej kapacity kostrového
svalstva. Pre dlhodobé pohybové činnosti trvajúce viac
hodín hrá dôležitú úlohu energetická rezerva vo svaloch
a v pečeni. Prevláda aeróbna práca (práca za súčasného
krytia kyslíka spotrebovaného pri zaťažení). Práca prebieha
v tzv. rovnovážnom stave organizmu, čo umožňuje
hlavne funkčný stav srdcovocievneho a dýchacieho systému.
V trénovanom organizme sa to prejavuje zväčšením
srdca, jeho ekonomickou činnosťou, t.j. väčším pulzovým
objemom a spomalenou frekvenciou srdcových sťahov.
Celková práca vytrvalostnej pohybovej aktivity je napriek
nižšej intenzite veľmi veľká, spätá s veľkým výdajom energie.
Značne vyčerpáva organizmus, ktorý sa môže zotaviť
až po jej ukončení. Vzhľadom na veľkú náročnosť sa odporúča
maximálne rozvíjať vytrvalosť v tréningu športovcov
až po skončenom raste organizmu. Výnimkou je iba plávanie
(vzhľadom na špecifické vodné prostredie). V mladšom
veku sa rozvíja vytrvalosť len v spojení s obratnosťou
a rýchlosťou, pričom však nesmie dôjsť k vyčerpaniu organizmu,
k nadmernej strate energie potrebnej na rast organizmu,
čo by mohlo vyvolať vážne poruchy zdravia a spomalenie
rastu. U ľudí zrelého veku, ale aj v staršom veku
primeraná vytrvalostná pohybová aktivita je ideálnym
prostriedkom na udržanie vysokej funkčnej zdatnosti
a dobrého zdravotného stavu, najmä srdcovocievneho

systému. Veľký význam má i pre zachovanie vysokej pracovnej
výkonnosti, preto sa odporúča. Klasickým vzorom
vytrvalostnej pohybovej aktivity sú behy nad 1 500 m.
Pohybová aktivita silového charakteru zapája do činnosti
veľký počet svalových vlákien pracujúceho svalu. Jej
veľkosť zavisi od počtu motorických svalových jednotiek,
ktoré sa naraz sťahujú v jednotke času.